Hoci krátko po vypuknutí kauzy vznikol špecializovaný vyšetrovací tím, prípad sa dopredu nehýbal. Minulý týždeň zverejnená zvuková nahrávka, ktorá dosiaľ nebola verifikovaná, je pre jej aktérov nočnou morou.

No nielen pre nich, ale aj pre médiá. Predovšetkým pre tie, ktoré dnes hádžu do jedného vreca a označujú ako „penťácke“. Ako novinárka som písala články bez ohľadu na to, kto bol akcionár vydavateľstva, a neraz som od šéfov počula, že mám drahé pero, či už pre súdy alebo zastavenú inzerciu. Objektívnosť média nie je závislá od akcionára, ale od vyzretosti redakčného tímu a šéfredaktora, ktorý má schopnosť odolávať tlakom, pretože tie vždy boli, sú a budú. Alebo naopak, stane sa ich predĺženou rukou. V prípade týždenníka PLUS 7 DNÍ navyše stále platí, že ako vlajková loď vydavateľstva je finančne sebestačný. Tým, samozrejme, nechceme urážať iné redakcie, ktoré sú od svojich donorov závislé, lebo novinári dokazujú svoju nezávislosť aj tým, ako a o čom píšu.

Malo by nám byť jedno, či je akcionárom Šimák, Penta alebo ESET a aké majú záujmy, čo však jedno nie je, je záujem čitateľov, lebo len keď ich očakávania a zvedavosť uspokojíme, budeme najlepší a najčítanejší. Preto som rada, že týždenník, ktorý držíte v rukách, je už roky kritizovaný naprieč celým politickým spektrom. Lebo práve to mu dáva punc nezávislosti a objektívnej žurnalistiky. Nedávno som na otázku istého riaditeľa, ktorí politici nás majú radi, odpovedala: Dúfam, že žiaden. Nestojíme o ich priazeň. 

Fico nás zbožňuje asi tak ako jeho Blaha manuálnu prácu, Danko na nás kašle, lebo je fascinovaný stránkou Zomri, Bugára pri našich článkoch prechádza humor a opoziční politici svorne urazene vyplakávajú, že píšeme o nich veľa alebo málo. Apropo, pri opozičných politikoch máme najnovšie malú barličku. Nazývame ju test Kaliňákom, áno, tým Kaliňákom, ktorý by mal stáť modelom, ak by sa niekto rozhodol spraviť sochu neznámeho oportunistu. Predstavte si, že by sa Kaliňák hypoteticky priznal k užívaniu drog, označil by to za chybu, ospravedlnil by sa a domáhal sa odpustenia. A v tom sa prejaví objektívnosť novinárov. Keď to neuveríme Kaliňákovi, nebudeme to veriť ani Trubanovi a nebudeme masírovať čitateľov jeho neúprimnou spoveďou.

Jeden zo spoluvlastníkov Penty Marek Dos­piva v minulosti prirovnal vlastníctvo médií k atómovému kufríku. Nepovedal vlastne nič nové, každé silné médium je tým povestným atómovým kufríkom, ale zostáva ním len vtedy, keď je mienkotvorné a kým mu jeho čitatelia veria. Médium netvoria počítače, priestory ani akcionári a inzerenti. DNA každého média je jeho redakcia. Ona je tým povestným jadrovým palivom, bez ktorého je každý kufrík aj s tlačidlom nanič.

Mnohí z redakcie Plusky v nej pracujú desať, ba aj dvadsať rokov, teda dávno predtým, ako sa nám zmenil majiteľ. Fluktuácia je minimálna aj preto, že tím je zostavený z asertívnych redaktorov nielen majúcich, ale aj presadzujúcich vlastný názor. Tak, ako silná redakcia Sme bola schopná identifikovať a vylúčiť zo svojich radov exsiskára Petra Tótha, tak aj v prípade podozrenia, že naša bývalá redaktorka Martina Ruttkayová paktuje s Kočnerom, sme sa vedeli postaviť za jej odchod z Plusky. Informácie z Three­my o jej kupčení s Kočnerom naše podozrenia, žiaľ, potvrdili. Žiaľ aj preto, že je pre nás vždy smutné a nepochopiteľné, ak novinár nepracuje pre čitateľov, ale skôr pre vlastný prospech.

Napokon, možno viac ako lobing podnikateľov odkrytý v Gorile šokuje zlyhanie verejných činiteľov, teda ľudí, ktorých platíme z našich daní, zverejnené aj v Threeme. Preto mi nedá, jednoducho musím: Víťazom celoštátnej súťaže „Rohožka roka“ sa s veľkým náskokom stáva bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Dnes je jasné, že nikto nespravil prokurátorskému stavu takú hanbu, dokonca ani Palovič, Trstenská či Kováčik, ako práve Trnka. Je chvályhodné, že polícia odobrala Trnkovi zbrane. No nemali by mu po tom, čo predviedol, v jeho záujme zobrať aj opasok a šnúrky do topánok?