Rastislav Boldocki

Počas necelého volebného obdobia Slovensko vyskúšalo naozaj rôznorodé formy vládnutia. Začalo sa to naozaj veľkolepo - kabinetom s&nbsp;podporou ústavnej väčšiny v&nbsp;parlamente. Ibaže, ako to vo svete politiky občas chodí, provládnych poslancov v&nbsp;zákonodarnom zbore postupne ubúdalo, až kým sme nedostali menšinovú vládu. Ale to zďaleka nebol koniec sociálnych experimentov. Na rad totiž prišla poverená vláda, až sme sa prepracovali k&nbsp;úradníckemu kabinetu, ktorý podľa všetkého nezíska podporu Národnej rady SR. Začínajúci študent politológie môže mať radosť - namiesto bif­ľovania nezáživných skrípt mu stačí pravidelne pozerať televízne noviny a&nbsp;nezanedbateľná časť učiva sa mu ozrejmí takpovediac v&nbsp;priamom prenose. Ale ostatní občania nemajú veľa dôvodov na spokojnosť. Teda, až na zopár výnimiek, ako sú napríklad niektorí poslanci, ktorí už ni­kdy k&nbsp;parlamentu ani neprivoňajú a&nbsp;každý deň navyše v&nbsp;kresle je pre nich prémia. Kto môže za vzniknutý chaos? V&nbsp;danej chvíli je to trochu zbytočná otázka, na ktorú si aj tak každý už dal odpoveď podľa vlastnej politickej orientácie a&nbsp;preferencií. Pre niekoho to bol Matovič, pre iného Sulík, na pranieri sa určite ocitol aj Heger, prezidentka či opozícia. V&nbsp;konečnom dôsledku je to teraz už jedno, s&nbsp;tým už veľa nenarobíme. Nie je totiž dôvod domnievať sa, že vláda odborníkov napriek minimálnej podpore v&nbsp;parlamente a&nbsp;skutočnosti, že väčšina strán vníma predkladanie zákonov ako súčasť predvolebnej kampane, odvedie počas nasledujúcich štyroch mesiacov - vrátane dvoch letných - horšiu robotu ako jej predchodcovia. Bohužiaľ, nemá veľa priestoru ani na to, aby odviedla lepšiu. Nezostáva nám tak nič iné, ako počkať si na voľby. A&nbsp;s&nbsp;nimi zrejme aj na nové sociálne experimenty.