Už si nespomínam na podrobnosti, ale ako šiestaci-siedmaci sme z nejakého divného dôvodu písali do zošita svoje názory na školu a potom ich za všeobecného jasotu nahlas čítali. Viacerí z nás, ako to už v prípade trinásťročných sop­liakov býva, produkovali poriadne hlúposti – že by sme ju najradšej zbúrali, vyhodili do povetria, jeden nešťastník dokonca uviedol, že by ju podpálil. Hoci malo ísť o internú žiacku frajerinu, dokument unikol do zborovne a bol z toho poriadny škandál. Poznámky, znížené známky zo správania, hádam aj nejaká výchovná rodičovská facka.

Naivnou detskou logikou sme však veľmi nechápali, prečo sa okolo celej veci robí taký roz­ruch. Veď aj slepý musel vidieť, že to boli možno trochu nevydarené, ale predsa len vtipy. Uznajte, kto normálny by naozaj chcel podpáliť školu?

Prešlo zopár desaťročí, doba sa zmenila. Osemnásťročný študent odstavil skúter v areáli bratislavského gymnázia pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici, s kanistrom v ruke sa vyšplhal po rebríku a cez rozbité okno vošiel do budovy. Po celom prvom poschodí vrátane zborovne rozlial horľavinu a škrtol zápalkou či zapaľovačom. Plamene ničili všetko pred sebou, vzali aj život nešťastného mladého muža.

Pri spomienke na dávne nerozvážne detské predvádzanie ma až striaslo. Nebezpečné predstavy a skutočný život sa dnes prelínajú, deliaca čiara medzi primitívnym chlapčenským vystatovaním a realitou sa vytratila. Zmizla s príchodom sociálnych sietí, s nástupom elitných škôl, zotrel ju strach z neúspechu, zvyšujúci sa spoločenský tlak na deti a rodičov, možno aj pokrivený rebríček hodnôt vytvorený trhom. O pandémii a ekonomickej neistote nehovoriac.

Samozrejme, tých dôvodov na skrat môže byť oveľa viac a nedá sa s určitosťou povedať, čo v konkrétnom prípade prevážilo, jednoduché odpovede na záhady nešťastnej mysle neexistujú. Ale je najvyšší čas začať pátrať, lebo situácia je alarmujúca. Počet nezmyselných, kurióznych, ale aj brutálnych útokov duševne chorých, často veľmi mladých ľudí vzrastá nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Až to chvíľami vyzerá, že nejde o zlyhanie jednotlivcov, ale o systémovú chybu.

V GALÉRII si pozrite zábery z gymnázia na Teplickej ulici>>

Čiže je dosť pravdepodobné, že bude horšie. A radšej si ani nepredstavujem, čo všetko môže skrsnúť v hlave takého tínedžera.