Už dlho sa pohrávam s myšlienkou, že ľudstvo jednoducho nebolo pripravené na príchod internetu. A sám život dennodenne prináša svedectvá, že moje úvahy nie sú úplne od veci. Naposledy to potvrdil ohavný prípad Nermina Sulejmanoviča z bosnianskeho mesta Gradačac.

Úspešný kulturista mal zrejme vždy ťažkú povahu. Vyhľadával konflikty, jeho meno sa skloňovalo v súvislosti s organizovaným zločinom a partnerke občas, ako sám hovoril, „strelil zopár výchovných“. Práve domáce násilie bolo v zárodku drámy. Nizama Hečimovič sa na svojho druha pred mesiacom sťažovala na polícii, potom trestné oznámenie stiahla. Sulejmanovič sa o tom dozvedel a poriadne ho to rozzúrilo. Vyhľadal partnerku na neďalekej chate a zabil ju. Potom sa vybral do mesta, zavraždil ďalších dvoch ľudí, niekoľkých zranil a nakoniec si siahol na život.

Možno si poviete, že je to hrozné, ale čo s tým má internet? A práve o to ide. Ľudské monštrum vraždu matky svojho dieťaťa streamovalo v priamom prenose na Instagrame. Neboli to pekné zábery – výstrel do hlavy, kaluž krvi, plač ich novorodenca. A potom prišli ďalšie statusy o plánoch ďalej vraždiť. Ale možno ani to nie je to najhoršie.

Trvalo takmer štyri hodiny, kým Meta nahrávku krutej popravy stiahla. V jednom okamihu ju pozeralo až 15-tisíc ľudí a zďaleka nie všetci boli vyčíňaním vraha zhrození. Naopak, Sulejmanovič nazbieral takmer dvesto lajkov a viaceré povzbudivé komentáre, v ktorých ho dokonca označovali za „brata“. Hotová psychiatria. Čo bude nasledovať ďalej? Priamy prenos bombového útoku na škôlku s poznámkou – dajte smutného alebo veselého smajlíka podľa toho, či sa vám to páči?

Samozrejme, nie je správne za všetky neduhy doby obviňovať internet, ich príčiny sú oveľa hlbšie. Je nesporné, že celosvetová sieť priniesla mnoho pozitív v najrozličnejších oblastiach od bežného života až po vedecký výskum. Ale nedá sa nevšimnúť si jeden paradox. Hoci internet ľudí navzájom prepája, jeho vplyv na jednotlivca je diametrálne odlišný. Povzbudzuje v ňom bezbrehý individualizmus, sebeckosť, egocentrickosť. Namiesto spájania odcudzuje. Čoraz viac ľudí žije v strede vlastného vesmíru, často odtrhnutého od reality. Fiktívneho vesmíru, ktorého podstatou sú štylizované, upravené fotografie, rady influencerov či lajky na sociálnych sieťach. A rastúca nenávisť k všetkému, čo do tohto kozmu nezapadá.

V GALÉRII si pozrite FOTO bosnianskeho vraha>>

Ale najviac sa hrozím otázky, či s tým môžeme vôbec niečo robiť. Lebo veľké, revolučné vynálezy vždy prinášajú so sebou skryté nástrahy. Spomeňme si napríklad na cenzúry či pálenie kníh po vynájdení kníhtlače. Vlnu samovrážd po vyjdení Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera, šírenie rôznych zásadných omylov či zhubných ideológií. Trvalo celé storočia, kým sme sa s tým ako-tak vyrovnali, a do toho bác – internet.
Naozaj nám nezávidím.