Ludvik Nábělek

V súvislosti s politickým zneužívaním dodnes neuzavretého prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky som sa pred časom venoval obsahu niektorých pojmov súvisiacich s realizáciou tzv. vplyvových operácií. Týmto výrazom označujeme sofistikovanú, prepracovanú činnosť zameranú na ovplyvnenie postojov, rozhodovania a správania sa cieľovej skupiny ľudí tak, aby boli v súlade so záujmami a cieľmi manipulátora . Dnes sa mi zdá byť aktuálne k niektorým z nich sa vrátiť (a niektoré aj pridať) - v záujme lepšieho pochopenia udalostí, ktoré sa okolo nás odohrávajú. Známy poľský sociológ Zygmunt Bauman empaticky sledoval spôsob pohybovania sa ľudí v modernom "tekutom svete" plnom zmien, rozličností, protirečení a neistôt. Pri skúmaní spôsobu, akým ľudia využívajú informačné technológie, prišiel k záveru, že väčšina z nás ich používa na vytvorenie a upevňovanie svojej vlastnej "bubliny pohodlia". Ukazuje sa, že nové technológie namiesto toho, aby pomáhali orientovať sa v zložitom prostredí a úspešne v ňom reagovať na zmeny, vo veľkom rozsahu privádzajú ľudí k životu v pohodlnom svete s prijímaním jednostranných informácií a s komunikáciou upevňujúcou vlastné názory. Utvárajú si komfortnú zónu, v ktorej netreba riešiť žiadne nepohodlné kontroverzie, netreba obhajovať vlastné myšlienky ani nič hlbšie vysvetľovať. Dôsledkom je strata schopnosti spoznávať, diskutovať, argumentovať, kriticky myslieť a prijímať zmenu, pričom dochádza k vzniku tzv. metakognitívneho deficitu so stratou spôsobilosti sledovať cestu vlastného poznávania a myslenia. Človek nadobúda presvedčenie, že jeho názory a postoje sú akceptované všeobecnejšie a vo väčšom rozsahu, než to je v skutočnosti. S pojmami bublina pohodlia či komfortná zóna úzko súvisí obrazný termín "komnata ozvien" (v angličtine echo chamber). Ide o informačný priestor, v ktorom sa človek stretáva len s takými názormi a presvedčeniami, aké zodpovedajú jeho vlastným, a nemusí tak brať do úvahy žiadne alternatívy. Dochádza k situácii, keď sa skupina osôb vzájomnou komunikáciou utvrdzuje v tom, že len jej názor je správny. Zhodné názory sa neustálym opakovaním posilňujú (vracajú sa ako ozvena), zatiaľ čo odlišné názory sú oslabované, ba priamo vylučované. Človek či skupina ľudí sa tak ocitá v akomsi uzavretom priestore ("komnate"), do ktorého neprenikajú alternatívne alebo nepohodlné podnety. Reálnym výsledkom ukladania sa do bublín pohodlia je známa a dnes taká rozšírená situácia, keď spolu navzájom komunikujú predovšetkým ľudia, ktorí majú podobné názory a postoje, pričom komunikácia s ľuďmi, ktorí majú názory odlišné, je výrazne obmedzená. Spoločnosť sa tak triešti do nezmieriteľných antagonistických názorových skupín, ktoré nielenže spolu nekomunikujú, ale sa ani navzájom nechápu a ani chápať nechcú. Ľudia alebo skupiny uzavreté vo svojich komnatách ozvien napokon nositeľov iných názorov, ale aj informácií, ktoré nezapadajú do ich koncepcie, začnú považovať za svojich osobných nepriateľov. Tzv. spindoktoring predstavuje vysoko manipulatívnu techniku cieleného jednostranného a zaujatého predkladania skreslených informácií verejnosti v záujme istých politických skupín či proti nim. Ide o formu propagandy založenú na podsúvaní a mediálnom šírení klamlivých či falošných interpretácií reality s cieľom ovplyvniť verejnú mienku v prospech vlastnej politickej skupiny alebo proti určitej osobe, skupine ľudí či organizácii. Nemožno pochybovať o tom, že môže, prinajmenšom krátkodobo, priniesť určité výsledky, neraz nezvratné so strašnými dôsledkami. V dlhodobejšom horizonte (ako sme toho práve svedkami) však takéto manipulácie zväčša nebývajú udržateľné. Od začiatku pätnásteho do polovice sedemnásteho storočia bolo podľa rôznych odhadov zlikvidovaných okolo pol milióna ľudí pre "obcovanie s diablom". Vlny tohto besnenia zasiahli s rôznou intenzitou takmer celú katolícku i protestantskú Európu, ba prehupli sa aj do zámoria. Ten, kto bol raz obvinený, mal len minimálnu šancu na úspešnú obhajobu. Podobné tragické dôsledky mali najmä v strednej a východnej Európe pogromy. Išlo o násilné akcie proti skupinám obyvateľstva vymedzeným nábožensky, rasovo, etnicky alebo politicky - v širšom zmysle slova o násilné akcie proti akejkoľvek skupine obyvateľstva.

Vyššie opísané prejavy ilustrujú typické črty "morálnej paniky", sociálneho javu , ktorý opísal britský sociológ Stanley Cohen. Analyzuje reakciu rôznych záujmových skupín, médií a verejnosti na skutočné alebo fiktívne (nezriedka cielene podsúvané) hrozby. Keďže prvky morálnej paniky možno identifikovať aj v súčasnom burcovaní verejnej mienky a prebiehajúcom organizovaní protestných zhromaždení so stupňujúcimi sa požiadavkami, nebude azda od veci priblížiť si vzorce, podľa ktorých dnešní spindoktori postupujú. Morálna panika predstavuje podľa Cohena reakciu sociálnej skupiny cítiacej sa z nejakých dôvodov v ohrození, ktorá je založená na prehnanej alebo falošnej predstave, že správanie inej skupiny vytvára hrozbu pre spoločnosť. Autor pritom poukazuje na úzku spätosť nálad spoločnosti s mediálnou prezentáciou a vyhrocovaním problému. V podstate ide o to, aby sa určitá skupina ľudí označila za inú, odlišnú, deviantnú, odchyľujúcu sa od prezentovaných "uznávaných noriem", ktorá sa následne démonizuje a vytvárajú sa voči nej nepriateľské postoje. Tým sa vytvára priestor pre budúcu stereotypizáciu, stigmatizáciu a dehumanizáciu. Generuje sa celý rad negatívnych symbolov a situácia je interpretovaná tak, aby obsahovala všetky prvky potrebné na vytvorenie obrazu škodcu spoločnosti. Programovaná medializácia má (v prenesení na naše aktuálne pomery) nasledovné fázy: 1. označenie - osoba alebo skupina osôb je označená za hrozbu pre normy a záujmy spoločnosti, navodzuje sa nepriateľstvo a dichotómia (rozdelenie) na "MY" (útočiaca časť spoločnosti, "slušní ľudia") a "ONI" (onálepkovaná časť spoločnosti, na ktorú sa útočí) 2. zobrazenie - konkrétna vytipovaná hrozba (napríklad korupcia, ohrozenie slobody slova, vystúpenie z transatlantických štruktúr, arogancia moci a pod.) je v médiách zobrazovaná, vykresľovaná a omieľaná v skreslenej, zjednodušenej a presvedčivo podávanej podobe (môže ísť aj o umelo vytvorenú tému s cieľom vyvolať pohoršenie či znepokojenie) 3. rozšírenie - v reakcii na prezentovanú medializáciu sa potencujú obavy verejnosti, morálne barikády sú obsadené zainteresovanými redaktormi, politikmi a ďalšími tzv. strážcami morálky 4. intelektualizácia - zverejňujú sa reakcie od súhlasiacich autorít či "autorít" (predstaviteľov kultúrno-spoločenského života, hercov, spevákov, športovcov, spisovateľov, akademikov, stredoškolákov, psychiatrov či psychológov) 5. zmena - v dôsledku vyvíjaných tlakov sa môže stať, že morálna panika vyústi do spoločenskej zmeny Morálna panika môže vzniknúť spontánne zdola (pôvodcom znepokojenia je široká verejnosť), môže byť vytváraná elitami (s cieľom odpútania pozornosti od iných významných udalostí) alebo (najčastejšie) býva navodená konkrétnymi špecifickými záujmovými skupinami so silnou palebnou podporou (tajné služby, rôzne poprepájané mimovládne organizácie a fondy s agendou zameranou na motiváciu spriaznených médií , resp. konkrétnych novinárov, komentátorov a expertov, "debatné" krúžky, organizátori protestov). Je neskutočne ťažké, ak vôbec možné, čeliť takýmto silám zoradeným v jednom šíku. Treba však povedať, že mnohé sa za posledné roky zmenilo a doterajšie osvedčené algoritmy manipulatívnej propagandy už až tak nefungujú. Schopnosť spoločnosti odolávať pokusom vplyvových skupín vytvárať či eskalovať vnútrospoločenské napätie, generovať atmosféru strachu a ohrozenia a podsúvať nedôveru voči schopnosti orgánov štátnej moci prípadné problémy riešiť výrazne narástla. Príkladom zvyšovania spoločenskej odolnosti môže byť postupný nárast schopnosti populácie kriticky myslieť, osveta v oblasti stratégie a taktiky šírenia informácií ako aj odhaľovanie zákulisných prepojení manipulátorov. V informačnom priestore sa k nám z rozličných strán dostávajú popri reálnych informáciách aj mnohé nesprávne, nepravdivé či zavádzajúce. Dôležité je mať na pamäti, že nemálo z nich je skonštruovaných úmyselne. Asi sa nemýlim, keď predpokladám, že sme aktuálne opäť konfrontovaní s pokusmi o navodenie morálnej paniky koordinovanými záujmovými skupinami. Je preto mimoriadne dôležité v zaujme zachovania akej-takej udržateľnosti demokratického politického systému, že sa scenáristom morálnej paniky zatiaľ nepodarilo naplniť svoje ciele dosiahnutím zmeny mocenských pomerov utvorených v demokratických voľbách. A aj v kontexte dramatických geopolitických zmien, ktorých sme v posledných dňoch a týždňoch svedkami, sa im to už zrejme ani nepodarí.

Kritické myslenie ako základ odolnosti voči manipulatívnej propagande

Ludvik Nábělek

Výber pre vás

Kritické myslenie ako základ odolnosti voči manipulatívnej propagande

Ludvik Nábělek

Súvisiace články

Stratég Fico a opozičná bieda. Záchranou opozície je tvrdá práca, nie veľké slová

Donald Trump by sa nemal správať ako americký klaun. Škodí svojej krajine

Reálny samit pragmatikov, fiktívny samit pokrytcov a mediálne podpaľačstvo

Výber pre vás

Reálny samit pragmatikov, fiktívny samit pokrytcov a mediálne podpaľačstvo