Bez podvodu by sa majster sveta nekonal. A nezostalo iba pri jednom... Siloš Pohanka bol súkromný televízny producent a takisto sa v roku 1995 uchádzal o licenciu na vysielanie. Keď Pohanka videl, že budúci majster sveta má už priazeň vtedajšieho politického mocnára, predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, na svojej strane, ponúkol sa, že je ochotný podporiť projekt majstra sveta pred licenčnou radou, ale s podmienkou, že ak majster sveta dostane licenciu, vytvorí prevádzkovú televíznu spoločnosť s Pohankovou firmou Espe štúdio. 

Dohodnuté, spečatené, zmluva podpísaná. Na jednej strane budúci majster sveta Pavol Rusko za spoločnosť Markíza Slovakia, na druhej strane Siloš Pohanka za Espe štúdio. Zmluva obsahovala aj sankčnú klauzulu, podľa ktorej, ak by Rusko nedodržal zmluvu a vytvoril by prevádzkovú spoločnosť s niekým iným, musí zaplatiť Pohankovi pokutu 2,5 milióna nemeckých mariek, ekvivalent zhruba 50 miliónov korún, plus penále z omeškania.

Pohanka svoju časť zmluvy dodržal a pred licenčnou radou Ruskov projekt podporil. Rusko potom, ako dostal licenciu na vysielanie, odcestoval do Prahy, kde ponúkol majiteľom televízie NOVA, americkej spoločnosti CME Enterprise, aby vstúpili do jeho projektu. CME mala dodať peniaze a know-how, Rusko vysielaciu licenciu.

V roku 1996 začala Markíza vysielať a s americkým investorom v pozadí sa stala mediálnym fenoménom 90. rokov. Nemala žiadnu konkurenciu. Verejnoprávna televízia bola v rukách vládneho HZDS a tak aj vyzerala. Ako úbohá politická prostitútka. Markíza mala prakticky takmer celý reklamný koláč pre seba. Pohanka škrípal zubmi, jeho spoločnosť mala veľké finančné problémy, zatiaľ čo Rusko žiaril.

„Na prahu nového milénia Rusko s mocnou a vplyvnou televíziou za chrbtom vstúpil do politiky. Založil liberálne orientovanú Alianciu nového občana (ANO) a po voľbách 2002 sa ANO stala súčasťou vládnej koalície. Nový občan so starými maniermi nesklamal.“
 

Podľa slov pamätníkov Pohanka zúfalo behal od jedného právnika k druhému so zmluvou Markíza - Espe štúdio, ale ani právnické esá sa do sporu nechceli pustiť. Zrazu sa na scéne objavil bývalý Ruskov spolužiak zo žurnalistiky Marián Kočner a ponúkol Pohankovi, že zmluvu od neho kúpi a z Ruska peniaze „vytrieska“.

Pohanka mu predal svoju pohľadávku za symbolickú korunu s podmienkou, že chce vidieť Ruska kľačať na kolenách. Nový majiteľ zmluvy, Kočnerova spoločnosť Gamatex, sa právnikmi veľmi nezaoberal. Kočner najprv rokoval so šéfom jednej skupiny bratislavského podsvetia Edom Diničom. Ten nejavil záujem, preto Kočner oslovil ďalšieho pohlavára bratislavského podsvetia, šéfa skupiny sýkorovcov Róberta Lališa. A veci sa dali do pohybu.

Koncom leta 1998, pár týždňov pred parlamentnými voľbami, obsadili „sýkorky“ budovy televízie Markíza a Kočner žiadal vyrovnanie dlhu. Pavol Rusko ušiel a ukryl sa na Morave. Napokon CME, ktorá držala kasu, zariadila, aby bola zmluva vykúpená. Rusko sa otriasol a šiel ďalej.

Na prahu nového milénia s mocnou a vplyvnou televíziou za chrbtom vstúpil do politiky. Založil liberálne orientovanú Alianciu nového občana (ANO) a po voľbách 2002 sa ANO stala súčasťou vládnej koalície. Nový občan so starými maniermi nesklamal.

Ruskova cesta nadol bola rovnako strmá a rýchla ako jeho vzostup.
Ruskova cesta nadol bola rovnako strmá a rýchla ako jeho vzostup.
Zdroj: TASR


V novembri 2004 si ako minister hospodárstva požičal od istého podnikateľa vyše sto miliónov korún, aby mohol vyplatiť svoju spoločníčku Sylviu Volzovú. V lete 2005 sa našej redakcii dostali do rúk overené kópie zmeniek, ktorými Rusko ručil za pôžičku. Táto aféra, keďže nevedel vysvetliť, z čoho dokáže minister splatiť taký obrovský dlh, ho stála politickú kariéru. Bol odvolaný z funkcie a jeho strana sa vzápätí rozpadla.

Majster sveta nepostrehol, že stráca vplyv a klesá po rebríčku, že jeho muf­lóniky, ako žoviálne oslovoval svojich podriadených, najmä kolegyne, ho už neobletujú ako kedysi. Pustil sa do podnikania a neveľmi sa mu darilo. Zo sumy, ktorú dostal od CME za predaj podielu v Markíze Slovakia, mu nezostalo prakticky nič. Prišiel aj o prepychový dom. 

A zrazu sa zazdalo, že opäť bude majstrom sveta. A opäť to boli zmenky, len iné. Musel byť na úplnom dne, keď sa spojil so svojím hrobárom. Spolu s Kočnerom sa „priznali“, že v roku 2000, keď bol Rusko ešte šéfom Markízy, podpísal Kočnerovi zmenky, ktoré budú splatné o 15 rokov v sume takmer 70 miliónov eur.

Aby si nikto nemyslel, že žartujú, Kočnerova firma podala na Markízu žalobu. To už bolo príliš drzé „sústo“ a nikto ho nemienil stráviť. Kočner šiel do väzby a Rusko vyfasoval náramok na nohu. Aby mu nebolo málo, bol obvinený, že si v podsvetí objednal likvidáciu svojej spoločníčky Sylvie Volzovej.

Všetko je na Ruskových eskapádach pravdivé, iba toto jedno nie. V čase, keď si mal vraždu objednať, by tým nič nezískal. Keby sa chcel zmocniť Volzovej podielu a deklarovať, že ho od nej získal kúpou, musela by prevod podielu podľa vtedajšej legislatívy schváliť licenčná rada. A to nebolo možné bez Volzovej fyzickej prítomnosti.

Objednávka likvidácie Silvie Volzovej sa preto zdá ako z ríše rozprávok, v horšom prípade je policajným komplotom. Snahou, ako Ruska prinútiť spolupracovať na výrobe „dôkazov“ v kauze Gorila. Lenže kto už dnes verí Ruskovi? Muflóniky určite nie. Majster sveta predsa vyzerá ináč. A to je predbežný koniec jednej kariéry, akými sa 90. roky hemžili nielen u nás. Len muflón nepostrehol, že svet sa zatiaľ veľmi zmenil a velebí už iných majstrov.