Rozhodne však platí to, že situácia so šírením korony na Slovensku sa rapídne zhoršuje, počet nakazených ľudí v nemocniciach raketovo stúpa a vedci bijú na poplach. Očakávajú, že politici a ľudia s vplyvom na príslušné štátne orgány budú reagovať rýchlo, efektívne a najmä koordinovane. Výhľad na najbližšie obdobie naozaj príliš optimistický nie je. Epidemiológovia hovoria o blížiacej sa katastrofe v podobe výrazného nárastu úmrtí a kolabujúcich zdravotníckych zariadení. Už teraz upozorňujú, aby sme sa cez sviatky stretávali len s úzkym okruhom ľudí, aby sme radšej nikam necestovali, a ak je to nevyhnutné, minimálne sa dali predtým otestovať. Intenzívnejšie návštevy rodín a blízkych priateľov by sme si podľa nich mali nechať až na jar, keď bude dostupná účinná vakcína. Ak by sme parafrázovali jeden z bonmotov exprezidenta Gašparoviča, dalo by sa povedať, že tohtoročné Vianoce budú iné, bude to lockdown. A to napriek miliónom eur utrateným za celoplošné testovanie a niekoľkým týždňom prežitým v obmedzenom režime.

Komu to vyčítať? Môžeme, samozrejme, hovoriť o nezodpovednosti ľudí, ktorí nedodržiavajú nariadenia, poukázať na nemocnice zničené bačovaním „smeráckych“ vlád alebo o poddimenzovanom stave úradov verejného zdravotníctva. Podstata problému sa však dá identifikovať pomerne ľahko. Premiér Matovič je ten, kto si boj s koronou privlastnil ako výlučne osobnú agendu. V súlade s týmto postojom akýkoľvek iný názor než vlastný škandalizuje a názory odborníkov ohýba, prípadne rovno ignoruje, podľa svojej aktuálnej nálady.

To, že chýba jasná koncepcia v boji s epidémiou, sa začína prejavovať na náladách ľudí. Nevidia žiadne svetielko na konci tunela. Dochádza im trpezlivosť, začínajú byť zúfalí. Svedčí o tom napríklad plánované protestné otváranie reštaurácií na východnom Slovensku. Každému rozumnému človeku je zrejmé, že ide o absolútne nezodpovedný čin, proti ktorému musia kompetentné orgány razantne zasiahnuť. Je však oveľa náročnejšie vyžadovať disciplínu od obyvateľov, ak samotní predstavitelia štátu nie sú dostatočne zodpovední a nariadenia obchádzajú. Stačí si spomenúť napríklad Kollárovo papalášske správanie v nemocnici, ktoré sa skončilo až odvolaním námestníčky zodpovednej za sestričky, či otváranie vlekov s komentárom, že pre neho predsa názory nejakých epidemiológov nie sú záväzné.

Je to však najmä predseda vlády, kto svojimi rozhodnutiami majstrovsky vytvára prostredie absolútnej neistoty, kde to, čo platilo včera, je v úplnom protiklade s tým, o čo sa treba usilovať dnes. Už to nevydržala ani prezidentka Čaputová, ktorá bola až doteraz na Matovičovu adresu veľmi zdržanlivá. Jej výrok o tom, že „celý svet rieši covid, len my riešime pána premiéra“, má veľkú šancu dopracovať sa k tým, na ktoré budeme ešte po pár rokoch spomínať.

Exemplárnym príkladom zmätku vo vládnutí je školská výučba. Namiesto jasných pravidiel pre všetky školy, aby rodičia vedeli, za akých podmienok a kedy sa deti reálne môžu opäť dostať do lavíc, tu máme tradičný chaos. A jeho iniciátorom je premiér. Bol to totiž on, kto všetky návrhy ministra školstva Gröhlinga zmietol zo stola, zodpovednosť zobral „do vlastných rúk“, pretože sa na to už nedokázal pozerať. Ako potvrdil, ak by to nechal na ministra „deti by neboli v škole ani v apríli“. Áno, deti síce v škole po jeho zásahu budú už v decembri, ale nie všetky, len niektoré, tie jeho a možno ešte pár ďalších. O jednotky tu však nehráme. Na Slovensku je takmer tritisíc škôl a tie potrebujú vedieť, ako majú postupovať. Potrebujú jasné pravidlá. A nielen ony, ale my všetci. Mikromanažment v podaní Igora Matoviča je ďalej neudržateľný. Prezidentkino odporúčanie delegovať kompetencie v riadení boja s pandémiou na iného člena vlády by si mohol vziať k srdcu. Bol by to pekný vianočný darček pre Slovensko.