Bohužiaľ, keďže sa im jazyk rozviazal trocha neskoro, nestihne ich už žiadne vydavateľstvo do Vianoc dostať na pulty kníhkupectiev, hoci by to bolo mimoriadne zaujímavé aj poučné čítanie. Lákavou knihou by mohol byť hrdinský epos Od Kočnera som si žiadne peniazkolle nezobrala od bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Opičky Jankovskej, ktorá rozprávačský talent naplno rozvinula po ôsmich mesiacoch vo väzbe. Autorom druhej publikácie, hororovo ladeného príbehu z prostredia štátneho zdravotníckeho zariadenia s názvom Sestra, ktorá ma týrala studeným čajom, by zasa nemohol byť nikto iný ako šéf parlamentu Boris Kollár. I keď v tomto prípade by mohlo ísť aj o dielo vytvorené širším kolektívom, teda všetkými osobami, ktoré počas striktných pandemických opatrení chodili k pánovi predsedovi do nemocnice na výnimku. Hoci sú oba príbehy tematicky odlišné, z jedného uhla pohľadu sa podobajú ako vajce vajcu. Ide o udalosti zo života osôb, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou podľahli čaru funkcie natoľko, že si mysleli alebo si možno ešte stále myslia, že si môžu dovoliť všetko, že sa im všetko prepečie.

Monika Jankovská sa pred vyšetrovateľom priznala k niekoľkým závažným záležitostiam, i tak jej slová vytvárajú zvláštny obraz. Ťažko sa pri nich zbaviť dojmu, že nejde o typického kajúcnika, ktorý skutočne ľutuje svoje priestupky. Možno skôr o niekoho, kto využívajúc to, že sa detailne vyzná vo svete paragrafov, jednoducho odpovedá len na to, na čo chce, a spôsobom, aký mu vyhovuje. Teda neublížiť nikomu, na kom záleží, potvrdiť len to, čo je nevyhnutné a čo sa už nedá spochybniť, prípadne prezradiť nejakú novú, ale nepríliš nebezpečnú súvislosť, a tak vyviaznuť s čo najnižším trestom. Kľúčové bude, čo Jankovská prezradí vo výpovediach ku všetkým kauzám, ktoré vyšetrovatelia sledujú. Už teraz je dobrou správou, že opisuje, akým spôsobom ovplyvňovala iných sudcov pri rozhodovaní, čo jej znemožní akékoľvek ďalšie pôsobenie v justícii. To sa však dá s námahou predstaviť aj v prípade, že by súhrou nevysvetliteľných náhod vyviazla bez trestu. Podstatnejšie je, že hoci hovorí o tom, ako niesla obálky s peniazmi iným sudcom, o sebe tvrdí, že ju Kočner nepodplácal. A to napriek tomu, že mu v Threeme odpovedala na otázky o tom, či inú sudkyňu vyplatí zo svojho podielu, alebo sa mu sťažovala, že nedokáže vyžiť zo svojho platu. Jej životný štýl bol v príkrom rozpore s uvedeným tvrdením. Stačí sa pozrieť napríklad na niekoľkotisícové značkové kabelky či oveľa závažnejší problém s kúpou luxusného bytu v hodnote státisícov eur, na ktorý sa, podľa Jankovskej tvrdení, zložili jej sporiví rodičia a ktorý zasa ona posunula svojim dvom synom, na ktorých je oficiálne v katastri napísaný. Hotová rozprávka O troch grošoch zasadená do moderných reálií.

Boris Kollár už verejnosti stihol vyrozprávať pekný príbeh o nehode so silikónovou sexbombou Fabušovou. V období, keď bolo pre šírenie vírusu obmedzené vychádzanie osôb, odviezol ako princ zúfalú missku do lekárne po lieky. Nie na bielom koni, ale štátnou limuzínou. Už vtedy to zaváňalo riadnou dávkou papalášizmu, ale to sme ešte nemali tušenia, že tento level predseda parlamentu počas hospitalizácie hravo prekoná. Cez pandémiu, keď sa mamičky nevedeli dostať do nemocníc k chorým deťom či rodiny k zomierajúcim seniorom, Kollár poľahky dostal výnimku na to, aby ho navštevovali hneď niekoľkí jemu blízki ľudia. A že podľa svedectiev prichádzali aj v noci a nedodržiavali žiadne hygienické opatrenia? Nevadí, vinník sa rýchlo nájde. „Všetci, ktorí ste boli v nejakom zdravotníckom zariadení, dobre viete, že drvivá väčšina zdravotníkov sú veľmi milí ľudia, vľúdni, ale vždy sa nájde čierna ovca, ktorá dojem pokazí. Ja som na takú čiernu ovcu narazil v tejto nemocnici,“ vysvetlil nám vo videu predseda parlamentu, ktorého dopálilo, že sestrička odmietla plniť jeho príkazy. Otázne je, či pomaly aj voličov nezačína dopaľovať štýl, akým sa Kollár v politike prezentuje. Posledné prieskumy, kde sa strana Sme rodina pohybuje okolo šiestich percent, naznačujú, že možno už aj áno.