Všetci prežívame lepšie i horšie obdobia, deje sa to bežne a je úplne jedno, či ide o radového zamestnanca alebo napríklad o bývalého najdlhšie pôsobiaceho slovenského premiéra, ako sa on sám tak rád a často tituluje. Asi málokto mal horší pracovný týždeň ako predseda Smeru Robert Fico. Bolo by tiež vhodné dodať, že ťažko za to môže viniť niekoho iného ako samého seba.

Jeho nepríliš vydarené dni odštartovala udalosť, ktorá by pre každú stranu bola politickou katastrofou a inak to zrejme nebude ani v tomto prípade. Zatýkanie najvplyvnejších policajtov, od šéfov elitnej kriminálnej agentúry až po policajného prezidenta, ktorí sa do vplyvných funkcií dostali práve za éry jeho sociálnodemokratickej vlády a ktorých na povel riadil kontroverzný oligarcha Norbert Bödör s intenzitou, akoby bol nadriadený aj ministrovi vnútra, by zatriaslo každou politickou štruktúrou. Napriek tomu sa v Smere ešte dokázali vynoriť spod hladiny a prešli do platonickej ofenzívy, ktorú predstavovalo niekoľko mediálnych vystúpení exministra Roberta Kaliňáka. Výsledný efekt bol dosť rozpačitý, pretože jeho slová boli skôr o tom, že si vlastne takmer nič z uvedeného obdobia nepamätá, čo doplnil len neustálym opakovaním spojenia prezumpcia neviny.

Druhou udalosťou, ktorá centrálu na Súmračnej iste nenaplnila prílišnou dávkou optimizmu, bol aktuálny prieskum volebných preferencií. Vyplynulo z neho, že napriek frenetickej snahe predsedu jeho strana s pár vernými, ktorí mu ešte ostali, balansuje nad priepasťou zvoliteľnosti. Presnejšie, hlas by jej dalo 6,3 percenta voličov. A to im ešte pred pár mesiacmi Fico na sneme po odchode Pellegriniho sľuboval niečo úplne odlišné. Upokojoval všetkých prítomných a negoval akékoľvek porazenecké nálady, pretože podľa prieskumov, ktoré si vtedy dali urobiť, sa vraj mal Smer priblížiť k Hlasu na rozdiel jedného či dvoch percent. Rozdiel však nemôže byť po polroku priepastnejší. Pellegriniho staronová partaj vyhráva prieskumy so ziskom viac ako 20 percent, kým Smer sa prepadáva na mimoparlamentné pozície. A to všetko napriek očividnému nasadeniu. Pomaly neprejde jeden deň, keď Fico nezvolá tlačovú konferenciu, nezavesí video na stranícke sociálne siete alebo sa nezúčastní na televíznej debate, kam vlastne nenávidí chodiť, ako to už v minulosti viackrát deklaroval. O to viac tristné je zistenie, že Pellegrini sa v podstate vezie, stačí mu vo verejných vyhláseniach nič príliš neskaziť a percentá má na rozdiel od strany, ktorá ho stvorila, isté.

FOTO z protestov na 17. novembra v GALÉRII

Z istého uhla pohľadu je to pochopiteľné. Pre voličov nemusí byť jednoduché porozumieť, prečo v Smere pod ťarchou padajúcich percent stavili na radikálnosť a na popieranie všetkých doteraz osvedčených postojov. Veď ešte nedávno pre nich 17. november ako deň oslavy slobody nič neznamenal. Podľa Roberta Fica zmena režimu predstavovala len pokles životnej úrovne a státisíce Slovákov sa pre ňu prepadli do pásma chudoby. Teraz však chcú znenazdajky vyraziť do ulíc a pripomenúť si Nežnú revolúciu na námestiach (táto udalosť prebehla po redakčnej uzávierke - pozn. red.). Z tých predstaviteľov Smeru, ktorí hovorili po Kuciakovej vražde o protestujúcich ako o nesvojprávnych občanoch platených Georgeom Sorosom, sa stávajú najväčší ochrancovia demokracie. Fico, ktorý pre niekoľko dlažobných kociek zabudnutých pred úradom vlády reštaurátorom zvolával Bezpečnostnú radu štátu a účastníkov protestov nálepkoval ako tých, ktorí nedovoleným spôsobom ohrozujú jeho vládu namiesto toho, aby išli k voľbám, sa teraz neváha spojiť s úplnými radikálmi okolo Kotlebu či s futbalovými ultras fanúšikmi. Ak má byť toto voličská základňa, o ktorú sa chce Smer v budúcnosti uchádzať a ktorá má zabezpečiť, aby Robert Fico nestratil ako politik vplyv, nestojí to za veľa. Paralela s osudom HZDS, ktoré jej predseda odmietajúci odísť stiahol až na dno, sa podsúva čoraz intenzívnejšie.