V čase bujnejúcej pandémie, keď odborníci hovoria o tom, že druhá vlna zrejme bude silnejšia ako prvá, sa toto konanie môže chápať ako rýdze šialenstvo alebo primitívna provokácia. Ale, žiaľ, len v istej časti slovenskej populácie. Šéf nacionalistickej parlamentnej strany, ktorý má súdne opletačky za propagáciu nacistických symbolov, veľmi dobre vie, že u svojich voličov odmietaním rúška sympatie nestratí, práve naopak. Budú ho brať ako niekoho, kto sa postavil systému a ukázal veľkú osobnú odvahu, čo je priam tragický omyl.

Marian Kotleba je totiž typický predstaviteľ papierovo neohrozeného bojovníka za všetko národné, ktorý však kvôli prejaveniu hrdinstva odmieta vyliezť mimo svojej komfortnej zóny. Ukázal sa ako chrapúň v televíznom štúdiu, kde bez rúška ohrozoval svojich oponentov. Keď však už išlo o súdnu sieň, kde by mu za podobný nezmysel hrozili nepríjemnejšie konzekvencie, mal rúško poslušne nasadené na nevinne vyzerajúcej tváričke, ktorá vôbec nechápe, čo divné by malo byť na číselnej kombinácii 1488.

Kotlebovo správanie však treba vidieť v širších súvislostiach. V spochybňovaní toho, čo odporúčajú epidemiológovia, hygienici a ďalší experti, totiž ani náhodou nie je sám. Do nebezpečných a nijako prínosných debát, ktoré bagatelizujú nosenie rúšok či dodržiavanie ďalších opatrení, sa totiž púšťajú aj ľudia, od ktorých by sa dalo čakať, že budú argumentačne podstatne lepšie vybavení ako predseda ĽSNS. „Nie je isté, či nosenie rúška bráni šíreniu infekcie,“tvrdí napríklad v jednom zo svojich mimoriadne populárnych videí na internete lekár Igor Bukovský. Až dovtedy, kým si ho v odbornej diskusii nezobrali do parády oponenti a neprevalcovali ho faktmi, spochybňoval aj význam vakcinácie a dával znamienko rovnosti medzi úmrtnosť na COVID-19 a chrípku. Zrejme pod vplyvom reakcií verejnosti či aktuálneho vývoja pandémie prešiel pán doktor prerodom a v ostatných vystúpeniach už pre istotu začal pripúšťať, že nosenie rúšok môže mať zmysel. Kľúčový problém je, že verejnosť akékoľvek devalvovanie protipandemických opatrení citlivo vníma a vo výsledku im nemusí veriť tak, ako by si to vážnosť situácie vyžadovala. K zodpovednosti obyvateľov neprispievajú ani nejednoznačné či priam protichodné vyjadrenia, ktoré sa šíria z najvyšších priečok štátu. Premiérovi Igorovi Matovičovi sa nedá uprieť nasadenie v boji s pandémiou koronavírusu. Problém berie až osobne, ale zároveň sám sebe kladie nezmyselné nášľapné míny. Ako inak sa dá chápať skutočnosť, že pred pár týždňami, keď denné čísla nakazených boli síce príjemnejšie, ale vedelo sa, že to tak nebude večne, zmenil rozhodnutie odborníkov. Dramaticky povolil reguly pri organizovaní svadieb a nezabudol sa tým pochváliť na svojom Facebooku: „Nevesty, dobre bude. Dnes na vládu idem so zaujímavým návrhom, ktorý zásadným spôsobom zmení strašidlo 30 hostí na hostine života. Držte palce.“

Slovensko zatiaľ úmrtnosťou ničím nepripomína krajiny ako Taliansko či Španielsko počas prvej vlny. Práve to nás však podľa profesora Vladimíra Krčméryho mätie. Mali by sme sa pripraviť na prísnejšie regulácie a najmä ich dodržiavať. Najdôležitejšie podľa neho je, aby sa ľudia dokázali zjednotiť, prestali spochybňovať opatrenia, ustúpili svojej pravde, mali úctu k zdravotníkom a uvedomili si, že pandémia dosiahla nové rozmery. Len tak ju bude možné zvládnuť.