Ľuboš Kamenistý

Osoba generála a&nbsp;jeho fungovanie v&nbsp;polícii tomu prispievajú viac ako dostatočne, hoci ešte donedávna nebolo možné jeho meno jednoducho spochybniť. Rozhodne sa mu nedajú uprieť zásluhy na&nbsp;viacerých pozitívnych skutočnostiach. Či už hovoríme o&nbsp;tom, že najmä pre jeho nasadenie sedí bos slovenského podsvetia Mikuláš Černák za&nbsp;mrežami, alebo o&nbsp;nových zisteniach vyšetrovateľov, ktorým v&nbsp;práci rozviazal ruky po&nbsp;tom, ako na&nbsp;poste policajného šéfa vystriedal Bödörovho poskoka Tibora Gašpara. Už v&nbsp;tom období však prišli aj prvé pochybnosti, napríklad či bolo vhodné rozpustiť takou expresnou rýchlosťou tím vyšetrujúci vraždu Martiny Kušnírovej a&nbsp;Jána Kuciaka. Boli to však najmä posledné mesiace, keď sa začali objavovať súvislosti, ktoré Lučanského stavajú do&nbsp;vyslovene negatívneho svetla. Ide najmä o&nbsp;výpovede bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Norberta Paksiho či bývalého siskára Františka Böhma, ktorého policajti spájajú s&nbsp;takáčovcami. Z&nbsp;ich slov vyplýva, ako výrazne bol bývalý policajný prezident zapletený do&nbsp;korupčnej špirály. Na&nbsp;úplatkoch, ktoré podľa spomínaných kajúcnikov pravidelne bral, si vraj prilepšil až o&nbsp;pol milióna eur. Je pravda, že majetkové pomery policajného exprezidenta nie sú úplne priezračné a&nbsp;dokázaná korupcia tohto rozsahu by bola odsúdeniahodná o&nbsp;to viac, že Lučanský stál na&nbsp;čele organizácie, ktorá má podobné prípady&nbsp;nekompromisne postihovať. Už nikdy o&nbsp;tom však nebude právoplatne roz­hodnuté.

Hoci viacerí ľudia, ktorým je téma väzobného stíhania blízka, tvrdia, že ak sa človek poznajúci pomery za&nbsp;mrežami chce pripraviť o&nbsp;život, s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou sa mu to napriek nasadeniu justičnej stráže podarí, je&nbsp;samovražda policajného generála nepochopiteľným zlyhaním kompetentných. O&nbsp;to viac, ak sa len pred pár týždňami udiali minimálne podivné veci okolo&nbsp;jeho vážneho zranenia lebky, ktoré si vraj spôsobil pri páde na&nbsp;kovovú posteľ. V&nbsp;tomto čase nie je vhodné špekulovať o&nbsp;príčinách, ktoré bývalého policajného funkcionára priviedli k&nbsp;tomu, že si siahol na&nbsp;život. Či na&nbsp;Lučanského mali vplyv tvrdé podmienky kolúznej väzby, alebo si ako osoba znalá trestných procesov uvedomil závažnosť dôkazov, ktoré proti nemu stoja a&nbsp;nevidel iné východisko. Odpovede - a&nbsp;treba ísť do&nbsp;absolútnych detailov - musia dať zodpovedné osoby, pretože nikomu táto kauza nemôže ublížiť viac ako súčasnej vládnej garnitúre a&nbsp;protikorupčnému snaženiu. Je nutné, aby sa vyvrátili všetky pochybnosti. Napríklad aj tie, ktoré poukazujú na&nbsp;bezdôvodnosť najprísnejšej formy pobytu za&nbsp;mrežami. Obzvlášť, ak sa policajný exprezident nielenže nepokúsil o&nbsp;útek, ale na&nbsp;výsluch, naopak, prišiel dobrovoľne z&nbsp;Chorvátska. V&nbsp;tomto smere vyjadruje obavy aj správa Rady Európy, ktorá posudzovala stav v&nbsp;slovenských väzniciach a&nbsp;v&nbsp;ktorej sa hovorí, že pozbavenie osobnej slobody sa v&nbsp;každom štádiu trestného súdnictva - od&nbsp;prípravného konania až po&nbsp;výkon rozsudkov - má nariaďovať až ako skutočne posledná možnosť. Nesmie byť teda braná ako donucovací prostriedok.

Dôvodov, prečo v&nbsp;prípade smrti Milana Lučanského treba rozptýliť všetky nejasnosti, je viac. Už teraz je totiž jasné, že niektorí politici stratili všetky zábrany a&nbsp;nehodlajú tragický prípad využiť na&nbsp;nič iné ako na&nbsp;vyvolávanie primitívnych vášní medzi občanmi. Exemplárnym prípadom je Robert Fico, ktorý z&nbsp;voleja, bez bližšieho poznania súvislostí, našiel a&nbsp;hneď aj usvedčil hlavných vinníkov celej kauzy. Za&nbsp;smrť Lučanského môžu prokurátori, sudcovia, novinári, Sorosovi sluhovia Šeliga, Kolíková a&nbsp;Matovič, ktorí sú platení zahraničnými judášskymi grošmi. Taká úbohosť by bola zrejme veľa aj na&nbsp;Kotlebu a&nbsp;viac ako dostatočne vypovedá o&nbsp;Ficovom vnútornom rozpoložení.