Veď na Slovensku sa žije celkom pokojne, dokonca aj zúriaca korona je konečne na ústupe. Krajina má za sebou ekonomicky vydarené roky, hoci pri zodpovednejšom narábaní so štátnou kasou a menším počtom pijavíc prisatých na ňu mohli byť ešte oveľa lepšie. Máme po slobodných voľbách, v ktorých nová koalícia získala silný mandát a má všetky možnosti, aby vytvorila stabilnú vládu a previedla krajinu cez recesiu spôsobenú pandémiou. Navyše sme pevne ukotvení medzi najvyspelejšími európskymi štátmi a máme zavedenú liberálnu demokraciu, ktorá neznamená, že liberáli by mali mať nad konzervatívcami prevahu, ale to, že všetky myšlienkové prúdy zlučiteľné s demokratickým zriadením majú garantované rovnaké práva. Tak prečo by sme sa mali navzájom obmedzovať?

Áno, na prvý pohľad by to mohla byť slovenská idylka, ale opak je pravda. Našťastie, vždy sme boli silní v tom, že ak sme ani žiadny problém nemali, vedeli sme si ho rýchlo vyrobiť. Ako naznačujú posledné udalosti, kormidla sa chcú chopiť vzorní kresťania. Najmorálnejší z morálnych sa opäť prebúdzajú a majú v pláne kádrovať a nálepkovať všetkých, ktorí si trúfajú mať iný názor.

Začína sa nenápadne, napríklad polemikou o takmer nepodstatnom probléme, či sa po ústupe korony znovu otvoria v nedeľu obchody. Našťastie Matovič aj Sulík v prvých reakciách nepodľahli emóciám a obaja zvládli usmerniť debatu rozumným smerom. Priznali, že to nevnímajú ako „veľkú a horúcu tému“ a že si to v pokoji vydebatujú v koaličnej rade. Čo sa však už pokojne vydiskutovať nepodarilo, je dramatická situácia v Smere, ktorá sa skončila odchodom Jána Podmanického, poslanca, starostu a žilinského krajského predsedu. Teda nejde úplne o partajnú mušiu váhu. Tento politik neváhal a so straníckym kolegom Kérym založili platformu za hodnotové Slovensko s poslancami, ktorí sa do parlamentu vyviezli na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. Ak by niekto chcel, aby proklamované spojenie predošlej vlády Fica, Danka a Bugára ako „hrádze proti extrémizmu“ vyznelo ironickejšie, nemohol by si vymyslieť nič lepšie. Našťastie niektorým triezvejšie uvažujúcim členom Smeru došlo (Ficov hlas sme zatiaľ medzi nimi nepočuli), že agenda boja za „normálne“ Slovensko a „podpory rodiny a života“ môže síce priniesť pár politických bodov, ale za otvorenú spoluprácu so stranou, ktorej predstavitelia majú súdne opletačky za propagáciu fašizmu, to zasa nestojí.

Keď už by sme mohli nadobudnúť dojem, že sa všetko môže upokojiť, prihlási sa o slovo klasik, ktorý zrejme nikdy nesklame. Štefan Kuffa priamo v parlamente vulgárnym spôsobom využil prítomnosť tehotnej poslankyne Marcinkovej a pri debate o potratoch sa jej prihovoril slovami, z ktorých príliš kresťanskú empatiu necítiť: „Neviem, v ktorom ste mesiaci, ale neviem, čo vy porodíte. To, čo nosíte pod srdcom, čo to je?“Minimálne zvláštne pôsobí i video ministra zdravotníctva Krajčího, ktorého naplnil Duch Svätý a ktorý jedným dychom hodil do rovnakého vreca okultistov a ľudí, ktorí si radi zacvičia jogu. Pred ironizujúcimi reakciami občanov sa ho okamžite zastala poslankyňa Anna Záborská, ktorá síce obhajuje právo na slobodné vierovyznanie, ale vzápätí vyzýva na sprísnenie interrupcií, ktoré slobodu voľby ženám berú. Načo je táto iniciatíva dobrá, keď počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku dlhodobo klesá, ostáva záhadou.

Bolo by vhodné, keby politici pochopili, že čím menej budú zasahovať do práv ľudí, tým lepšie urobia. Mali by sa, naopak, zo všetkých síl snažiť o to, aby fungovala ekonomika, súdy, zdravotníctvo, školstvo a kultúra. Keď to dokážu, počet interrupcií stúpať iste nebude. Rovnako ani napätie medzi ateistami a tými, ktorí veria v Boha.