Ministrom stačilo debatovať necelý týždeň a nakoniec sa, po niekoľkých ostrých osobných útokoch a držaní obyvateľstva v neistote, vláda dohodla na tom, na čom aj tak od začiatku trval premiér. Nebude to síce celoplošné testovanie, tentoraz sa to nazýva skríning, čo je vlastne to isté, len to namiesto jedného víkendu bude trvať deväť dní. Podstata vládneho uznesenia spočíva v tom, že do 26. januára bude na Slovensku bežať testovanie antigénovými testami a po tomto dátume budeme môcť ísť do práce alebo na prechádzku do prírody len s ich negatívnym výsledkom, pretože lockdown bude ešte o niečo prísnejší. Áno, táto dohoda je výsledkom viacerých kompromisov, preto aj vyzerá tak, ako vyzerá. Rozpačito vyznieva skutočnosť, že ten, kto išiel na testovanie napríklad v prvý deň plošného skríningu, sa bude preukazovať negatívnym osvedčením, ktoré absolútne nič nemusí vypovedať o jeho aktuálnom zdravotnom stave. Naopak, hrozí, že bude zavádzajúce, pretože za 9 dní sa môžete nakaziť kdekoľvek, a ani to, že pred policajtom budete mávať negatívnym osvedčením, vírus nemusí brať úplne smerodajne. Nevadí, hlavné je to, že budeme mať za sebou ďalšie kolo „atómovky“ na koronu a všetci „múdrosráči“ už budú konečne ticho. Aj preto, že sa opäť bude argumentovať klesajúcou krivkou nakazených, za čo však o dva týždne nebude zodpovedné ani tak masívne testovanie, z ktorého sú teraz starostovia a samosprávy na pokraji zrútenia, ale skôr celý január trvajúce prísne obmedzenia pohybu a všetkých služieb. Ale v poriadku, niečo sa s narastajúcim počtom chorých v nemocniciach robiť musí a plošné testovanie je dobre viditeľnou záplatou. Škoda, že z neznámych dôvodov opäť neprebehne len v najviac zasiahnutých regiónoch, ako už niekoľko mesiacov odporúčajú vo vzácnej zhode odborníci. Kde však nie je vôľa, nebude nikdy ani cesta.

Vládna dohoda nebola stopercentná. Proti uzneseniu hlasovala vicepremiérka Veronika Remišová. V tejto súvislosti možno polemizovať o tom, či to bolo najmä pre otázny prínos plošného skríningu alebo aj preto, že by nebolo od veci strhnúť na seba trocha viac pozornosti voličov. A je aj pravda, že strana Za ľudí pozornosť potrebuje, pretože podľa aktuálneho prieskumu by jej po voľbách dvere do parlamentu ostali zatvorené. Napriek tomu si Remišová nezaslúžila Matovičovu znevažujúcu kritiku, že sa rozhodla hlasovať proti vládnemu návrhu len preto, lebo si „asi prečítala komentáre v diskusiách“. Premiér tým opäť potvrdil jednoduchý a zároveň konštantný pohľad na život v zmysle, že kto má iný názor ako on, stáva sa automaticky jeho nepriateľom. Celkom presne to vystihla prezidentka Čaputová, ktorá má obavy o súdržnosť koalície práve preto, že ktokoľvek prejaví čo i len náznak iného postupu, začína byť optikou predsedu vlády vnímaný ako sabotér a nie ako ten, komu na veci záleží, a nastoľovaním iného pohľadu sa snaží veci zlepšiť.

Hoci toho pomerne veľa vieme o všetkých detailoch plošného skríningu, zúfalo málo informácií máme o postupe, ktorý sa proti pandémii ukazuje ako jediný skutočne účinný. O očkovaní. Je pravda, že v tomto ohľade vláda nezmôže zázraky. Situácia sa objektívne komplikuje u výrobcov vakcín a dostatočne rýchly nie je ani európsky schvaľovací proces. Aj preto minister zdravotníctva Krajčí varuje, že registrácia niektorých vakcín môže byť ohrozená, čo by spôsobilo, že bežná populácia by bola zaočkovaná až koncom leta, prípadne až začiatkom jesene. Možno by však stálo za pokus, aby ľudia cítili, že rovnaké nasadenie, s akým sú vládni činitelia schopní rokovať o celoplošnom antigénovom testovaní, môžu venovať aj plánom súvisiacim s očkovaním. Aby sme si boli istí, že je všetko pripravené, zorganizované, že všetky zložky presne vedia, čo majú robiť, a že už len čakáme na to, kedy budeme schopní doviezť vakcíny v dostatočnom množstve. Žiaľ, zatiaľ sa to tak nejaví.