Akciu organizovala jedenásťčlenná Žiacka školská rada. Cieľom vraj bolo demonštrovať podporu LGBT ľuďom. Ako neskôr tvrdil jeden z protagonistov akcie, mala to byť recesia a výmena genderových, v našej reči rodových, úloh a vraj mala byť dobrovoľná. Samozrejme, vyvolalo to množstvo reakcií, súhlasných aj nesúhlasných.

Ako skonštatovala na Facebooku jedna moja priateľka, nejde o to, že ak si natiahneš cez nohavice ružovú tutu sukničku, zmenia sa ti chromozómy. „Ide o to, aby nevznikal skupinový tlak, ktorý bude kontraproduktívny. Niečo o tom viem. Gympel som strávila ako vyvrheľ, lebo som nepaktovala s miestnymi alfa šimpanzmi a ich predstavami o tom, čo máme dobrovoľne robiť. Je to dobrovoľné, ale keď nejdeš s nami, si sraľo alebo úzkoprsá sliepka,“ skonštatovala.  Aj zábava a humor sú dobrovoľné. Vznikajú spontánne ako reakcia na uvoľnenie nahromadeného napätia, preto nikto nemôže nikoho donútiť, aby sa smial. Nie je žiaduce ani chcieť od niekoho, aby robil čokoľvek proti svojmu presvedčeniu.

Nikomu z jedenástich členov výboru vôbec nenapadlo, že nepohodlne by sa vo vymenených genderových rolách mohla cítiť väčšina z tisícky študentov.
 

V odeve opačného pohlavia mali študenti stráviť celý vyučovací deň. Nešlo o zábavný event po vyučovaní alebo na večernej párty, ale počas vyučovania. Po 24 hodinách však tento oznam s avízom na prezliekací deň zmizol. Vedenie gymnázia totiž zareagovalo na medializované prejavy nesúhlasu zrušením akcie z dôvodu, že nebola vedením školy odsúhlasená. Informácie ako prvé medializovali weby s nálepkou „dezinformačné“. Aj vysvetlenie znelo, že akciu škola stopla pre dezinformačné weby. A strhla sa ďalšia vlna rozhorčených za i proti.

Môžeme to celé vnímať aj ako test. Dovedené do krajnosti, ak sa podvolíte dnes, zajtra budeme pokračovať s iným pokynom, ktorý vymyslí jedenásťčlenný výbor študentov? „Vo štvrtok som dievča, v piatok environmentálny aktivista. Čo robíme v sobotu? Dáme si všetci firemné tričká s logami, na hlavy čiapky s vrtuľkami a pôjdeme do roboty. A po piatej budeme umývať okná  v kanceláriách. Samozrejme, s piesňou na perách. Ani nemusím pripomínať, že úplne dobrovoľne. A tí, ktorí sa nezúčastnia, budú v pondelok ráno vyváľaní v smole a perí,“ konštatuje ďalší priateľ v diskusii na sociálnej sieti.

Plagát k akcii bratislavského gymnázia.
Plagát k akcii bratislavského gymnázia.
Zdroj: internet

V tomto príbehu treba popravde skonštatovať, že sa očakávalo, že väčšina žiakov mala rozhodnutie jedenásťčlenného výboru prijať ako fakt a prezliecť sa do šiat opačného pohlavia. Výbor nerešpektoval zásadu, že absolútna sloboda neexistuje, pretože tam, kde sa začína sloboda jedného, končí sa sloboda druhého. Výbor nepochybne ani netuší, o čom je tu práve reč, inak by imperatívne ladený príkaz nemohol vzniknúť.

Zdanlivo ide o banalitu, lenže aj v tomto minipríbehu sa skrýva vážny signál. Menšina skúša, čo a ako môže diktovať väčšine a kam až ju dokáže zatlačiť. Nemusí ísť o vopred premyslený projekt, ale o spontánny nápad v prostredí, ktoré mu žičí a navádza práve takýmto smerom. Nápad sa nezrodil len tak z čista jasna ako blesk z neba. Má už svoje viditeľné modely, vzory, šablóny v celej západnej civilizácii, presnejšie v jej ľavicovom politickom prostredí. 

„Chceli sme podporiť všetkých ľudí na našej škole, ktorí sa necítia pohodlne v genderových rolách, ktoré im udáva spoločnosť,“ napísala žiacka školská rada na vysvetlenie na Instagrame. Z citátu je zrejmé, že nikomu z jedenástich členov výboru vôbec nenapadlo, že nepohodlne by sa vo vymenených genderových rolách mohla cítiť väčšina z tisícky študentov. Niečo mi to silno pripomína. Diktát menšiny nad väčšinou už sme zažili a štyridsať rokov ukázalo, že väčšina si stále, aj keď len potichu, myslela svoje a nenechala sa prevychovať.

Celý tento cirkus však predsa len môže byť na niečo dobrý. Ukáže, aká je skutočná miera tolerancie k tým, ktorí sa odmietajú pridať k akejkoľvek názorovej mase.
 

Dnešní študenti o tom nič nevedia, nič z toho nezažili. Nikto ich ani poriadne neučí, čo všetko prinášalo obdobie komunistickej diktatúry. Azda preto nadšene preberajú svet západného ľavicového myslenia, ktoré si po celý čas od konca druhej svetovej vojny do pádu Berlínskeho múra mohlo „odvážne“ diskutovať v salónoch a kaviarňach. Bez obáv z kriminalizovania za svoje akokoľvek hlúpe, predsa len slobodne vyslovované názory. A brali to svoje táranie ako čosi úžasné, podnetné a spravodlivé. 

V takto vymodelovanej atmosfére dnes žlté vesty podpaľujú autá a rozbíjajú výklady, horia kostoly, ničia sa židovské náhrobky. Ako keby to bolo čosi normálne. V budove OSN je neprípustné pripomínať si výzdobou Vianoce, aby sa iné vierovyznania necítili diskriminované. Veľkonočné sviatky prekrstili ľavicoví intelektuáli na sviatky jari, zmienka o príbehu ukrižovania a zmŕtvychvstania sa škrtá. Bridí sa im mýtická rovina príbehu. Naposledy to bol komunistický režim, ktorý urobil z Veľkej noci sviatky jari.

Nikto nepochybuje, že Veľká noc má korene v pohanských rituáloch a v mystériu obnovy života, a tento sviatok prijala mladá kresťanská cirkev za svoj aj s mnohými vonkajšími znakmi. Lenže kresťanstvo je základ i súčasť našej kultúry, nie keltská pohanská mytológia, ktorá tu zanechala len niektoré rekvizity ako zajaca či vajíčka ako symboly plodnosti a obnovy.

Rakúšan Thomas Neuwirth, ktorý na pódiách vystupuje ako bradatá speváčka Conchita Wurst má tisícky fanúšikov.
Rakúšan Thomas Neuwirth, ktorý na pódiách vystupuje ako bradatá speváčka Conchita Wurst má tisícky fanúšikov.
Zdroj: SITA

 

Súčasná salónna ľavica kráča neochvejne v šľapajach ideológie niekdajšej komunistickej štátostrany. Majú spoločnú tézu, že kresťanstvo treba z mapy sveta vymazať, pretože náboženstvo zatemňuje ľuďom rozum. Lenže rovnako rozum zatemňuje akákoľvek ideológia. V stredoveku tiahli do boja detské výpravy, v päťdesiatych rokoch dokázali komunisti ohlúpnuť decká natoľko, že v mene strany udávali aj vlastných rodičov, ktorí neprejavovali dostatok nadšenia pre idey režimu.

Dnes šestnásťročná Švéd­ka Greta Thunbergová dostane nomináciu na Nobelovu cenu, pretože údajne spustila celosvetovú študentskú kampaň, ktorá má prinútiť politikov znižovať emisie. Fakt je, že pod jej vlajkou sa po celom svete hromadne stretávajú násťročné decká. Nevedno, či je silnejším motívom ekológia alebo fakt, že na akcii dostanú ospravedlnenku a ulejú sa jeden deň z vyučovania. To, že iné decká sa snažia skupinovo priviesť zvyšok školy, aby sa vcítil do genderových problémov prezlečením do sukne, už len dokresľuje ďalší detail na obraze súčasnosti.  Celý tento cirkus však predsa len môže byť na niečo dobrý. Ukáže, aká je skutočná miera tolerancie k tým, ktorí sa odmietajú pridať k akejkoľvek názorovej mase.