Nie práve zriedka sa totiž ukázalo, že realita zaostávala aj za očakávaniami, ktoré už boli predošlými skúsenosťami viac ako dostatočne okresané. Teraz nehovoríme o plošnom obsadzovaní prednostov okresných úradov ani o tom, s akou noblesou bola donedávna zastávaná premiérska pozícia, či o tom, ako odborne sa v dnešných dňoch vyberá nový šéf tajnej služby. Ostaňme v čase pandémie u jedného z najpotrebnejších rezortov - ministerstva zdravotníctva. Je tu totiž nádej, že by zmena na najvyššom poschodí tohto úradu nemusela byť márna a nasvedčuje tomu hneď niekoľko skutočností.

O ministrovi Krajčím sme zistili za pár mesiacov niekoľko skutočností. Okrem toho, že bol vlastne popravený a zo svojej funkcie odvolaný po amorálnom tlaku nezodpovedných ľudí, ktorým absolútne nezáležalo na živote obyvateľov, ale iba na otvorených terasách, bol mužom rozporuplných reakcií. Neváhal si emotívne priznať, že pri zavádzaní opatrení je vlastne bezmocný, poplakať si na tlačovkách aj na zasadnutiach vlády, zároveň chladnokrvne bez pohnutia brvou odvolávať z funkcií odborníkov bez udania riadneho dôvodu či vôbec bez toho, aby sa s nimi čo len stretol. Nutné obmedzenia v čase zvýšeného šírenia vírusu síce presadiť nevedel, ale sprísnenie interrupcií za jeho éry prešlo hladko. Ťažko sa bude dať povedať, ktoré pracovné záležitosti riešil vlastnou hlavou a prečo Matovičovým nápadom, hoci väčšina z nich bola pre jeho politickú kariéru deštruktívna, nedokázal povedať nie. Možno sa dozvieme viac, keď bývalý minister a súčasný poslanec, teda človek stále platený z daní občanov, prelomí hradbu mlčania, ktorou sa opevnil. Áno, striedmosť vo vyjadrovaní oceňujú aj Krajčího obľúbené kresťanské pramene, ktoré uvádzajú, že múdry človek vie ovládať svoje pery. Je však viacero zásadných vecí, ktoré sa diali pod jeho ministerským dohľadom a pri ktorých by sa mu jazyk rozhodne rozviazať mal. Napríklad to, prečo sa zmluva o Sputniku tak prísne utajovala a z akého dôvodu jeho ministerstvo neuhradilo faktúry, čím vlastne dalo Rusom zámienku, aby operovali vrátením už dodaných vakcín.

V porovnaní s Krajčího servilnosťou je viditeľnejšie kultivované, ale rázne vystupovanie nového ministra zdravotníctva. Je síce pravda, že v nástupe do funkcie mu pomáhajú aj klesajúce pandemické krivky a dlhoočakávané uvoľňovanie zákazov, dôvodov na mierny optimizmus je však viac. Lengvarský za pár dní dokázal o smerovaní zdravotníckych opatrení prezradiť viac ako Krajčí za niekoľko mesiacov.

Bývalý hlavný lekár Ozbrojených síl SR a riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice sa jasne vymedzil proti atómovému plošnému testovaniu, ktoré síce nie je lacné, ale zároveň neprináša želaný efekt a takisto pomerne jednoznačne, stojac po Matovičovom boku, povedal, že Sputnikom sa bude očkovať, keď prejde riadnym schválením. Teda v skratke niečo, čo odporúča drvivá väčšina expertov. Potešiteľné je aj to, že namiesto hľadania osôb, ktoré zo zákulisia ťahajú za špagátiky, celkom otvorene priznal chyby s nezvládnutou kampaňou na očkovanie seniorov či zmätočné nastavenie objednávacieho systému na vakcináciu. Pochvalu si v tejto súvislosti zaslúži aj reakcia na nízke percentá zaočkovaných ľudí, že vakcínu nedostanú len ľudia nad 70 rokov, ale aj ich sprievod. Lengvarskému nástup vyšiel. Zaujímavé bude sledovať, ako dlho mu nastolené tempo vydrží a či ho práve (ne)kompetentnosť jeho kolegov v koalícii a ich nominantov nedostane skôr či neskôr do slepej uličky.