Chvíľu to vyzeralo, že pokiaľ ide o slovné útoky na novinárov, z našich politikov ešte dlho nikto neprekoná Roberta Fica. Ale zjavne sme v tomto smere mimoriadne talentovaná krajina. Z ničoho nič je tu ďalšia výrazná nádej v obľúbenej disciplíne, skutočný nebrúsený diamant. Keď na sebe ešte trochu popracuje, má predpoklady vyšvihnúť sa do nepredstaviteľných výšin.

„Hnevám sa na zaujatosť médií, na sebestrednosť médií, na aroganciu šéfredaktorov, na aroganciu novinárov, ktorí si jednoducho povedia, že keď nie som LGBTI orientovaný, tak som absolútny nepriateľ. A v takomto prostredí tu trinásť rokov v politike bojujem proti zlodejom a bojujem proti novinárom,“ soptil v rozhlasovej diskusii minister financií Igor Matovič.

Rozumiem hnevu, chápem urážky aj narážky, ale trinásť rokov? To naozaj má bývalý ministerský predseda pocit, že ho ako opozičného lídra médiá dennodenne pranierovali? A on ticho trpel v presvedčení, že raz vyhrá voľby a potom im to všetko vykričí? Lebo veľmi si nespomínam na jeho sťažnosti na novinárov z čias, keď sedel v opozičných laviciach. Náreky prišli až po nástupe do premiérskeho úradu. Je to už dosť vážne, keď pocity formujú fakty a nie naopak.

Ale nebuďme zlí. Skúsim si zobrať kritiku k srdcu a napísať o šéfovi OĽaNO niečo pozitívne. Aby sme videli, ako by to mohlo vyzerať, ak by médiá zmenili svoj prístup.

Napríklad: Igor Matovič bezpochyby patrí medzi osem najlepších premiérov v ére slovenskej samostatnosti. Hoci do funkcie nastupoval v mimoriadne nepriaznivom období, keď ľudstvo postihla najhoršia pandémia za posledné storočie, nezľakol sa zodpovednosti. Jeho aktivity a originálne riešenia položili základ úspechu boja s kovidom. Celý svet sa s údivom pozeral na odhodlané testovanie slovenského obyvateľstva antigénovými testami, zatiaľ čo nákup vakcín Sputnik zasadil definitívnu ranu nákaze.

 

Keď bolo jasné, že pandémia sa blíži ku koncu, dobrovoľne odstúpil z premiérskeho postu, lebo cítil, že v čase ekonomickej neistoty bude užitočnejší ako minister financií. Okamžite začal pracovať na viacerých ekonomických balíkoch a je škoda, že viacerí koaliční partneri nedokázali pochopiť hĺbku a celý rozmer jeho návrhov, takže sa len málo z nich podarilo uviesť do života.

Ďalším obrovským Matovičovým prínosom je to, že dokázal aspoň sčasti stmeliť rozpoltenú slovenskú spoločnosť. Vďaka nemu totiž občas našli spoločnú reč progresívci, liberáli aj smeráci.

Pán minister, čo poviete? Naozaj si myslíte, že takéto oslavné reči by boli vhodné a ľudia by im uverili?