Jana Šimíčková

Tak na toto zrejme nebol Ivan Šimko, minister vnútra úradníckej vlády dosadenej prezidentkou Zuzanou Čaputovou, vôbec pripravený. Že pod jeho vedením sa udeje na Slovensku nevídaná vec. Puč časti jednej z&nbsp;ozbrojených zložiek štátu. Konkrétne policajnej funkcionárskej, ktorá sa pučí kvôli ministrovým vyjadreniam. Teda oficiálne sa zatiaľ pučí len&nbsp; policajný prezident Štefan Hamran, ktorý doteraz žil v&nbsp;predstavách, že on môže všetko. Lebo mu to bolo dovolené.

Stačilo na to málo, kecať o&nbsp;akomsi&nbsp;správne nastavenom morálnom kompase, či zlých temných silách. A&nbsp;tiež kryť pár vyšetrovateľov, ktorí podľahli vábeniu čara nedotknuteľnosti. Aj oni si mysleli, že môžu všetko a&nbsp;beda tomu, kto sa ich pokúsi zastaviť. Hoc len snahou prešetriť podozrenia o&nbsp;krivení svedeckých výpovedí. Štefan Hamran namiesto toho, aby buchol po stole a&nbsp;povedal, že pred zákonom sú si všetci rovní, aj elitní vyšetrovatelia podozriví z&nbsp;páchania trestnej činnosti, robil pravý opak.

Chránil ich spôsobom, ktorý hraničí s&nbsp;porušovaním zákona. Ak nie hneď niekoľkých. Zastával sa ich, nechal ich hodnostne a&nbsp;kariérne povyšovať, doprial im štedré odmeny, pričom na ich úkor hanil inú zložku polície. Aj generálneho prokurátora. A&nbsp;v&nbsp;konečnom dôsledku aj súčasného premiéra. To všetko za výdatnej podpory médií, niekoľkých&nbsp; transparentne sa tváriacich organizácii a&nbsp;časti politikov. 

I takých, ktorí sami majú problém vysvetliť prepojenia na ľudí priamo z&nbsp;mafiánskeho prostredia. Napriek tomu sa nehanbia pretŕčať sa v&nbsp;predvolebnej kampani po Slovensku v&nbsp;tričku s&nbsp;nápisom. ,,My vás mafii nepredáme.“ Ale takýmto politikom, respektíve politikovi, sa niet čo čudovať. Hamrana sa musí zastávať. Veď čo keby začal policajný prezident zázračnú mantrickú formulku o&nbsp;rozviazaných rukách aplikovať aj na dotyčnom obyčajnom exministrovi vnútra? To by bolo veru srandy...

Štefan Hamran hrozí rezignáciou. A&nbsp;vraj aj celé vedenie polície, NAKA a&nbsp;inšpekcie. Dôvod? Vyjadrenia súčasného ministra vnútra Ivana Šimka. Dovolil si totiž zverejniť status, v&nbsp;ktorom sa úprimne priznal, že mu od počiatku nebolo jasné, čo sa malo na mysli pod tým, keď sa začalo hovoriť o tom, ako sa rozviazali ruky polícii. Podľa neho si táto ozbrojená, represívna štruktúra&nbsp;iste nemôže robiť, čo sa jej zachce.

Minister tvrdí, že to sa deje iba v policajnom štáte. ,,V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci. Lebo len politika, nie policajní dôstojníci, predstupuje pravidelne pred voličov a skladá im účty za svoju činnosť. Vo chvíli, keď si politika prestane plniť túto svoju povinnosť, môže sa stať, že sa začnú úradníci báť prijímať nepríjemné, hoci potrebné rozhodnutia, prestane fungovať normálne verejné obstarávanie, pluralitná politická súťaž sa zmení na kriminalizovanie protivníka a strach z polície začne byť postupne väčší, ako strach z kriminálnikov....“ napísal &nbsp;v&nbsp;statuse ešte stále súčasný minister vnútra Iva Šimko.

Bez ohľadu na to, že podľa mnohých v&nbsp;podstate presne pomenoval to, čo sa na Slovensku deje už niečo vyše troch rokov, oficiálne v&nbsp;spoločnosti zarezonovalo jediné. Ako si mohol minister dovoliť uviesť niečo také, ako že polícia musí byť pod kontrolou politickej moci. Nesmierne to zasiahlo najmä Štefana Hamrana, ktorý namiesto vyjasnenia si situácie priamo s&nbsp;ministrom utekal do médií, kde sa nechal počuť, že to teda nie! Žiadni politici, len rozviazané ruky. Ináč rezignuje! A spolu s&nbsp;ním všetci možní. 

Lenže vec sa má tak. Hoci môžeme s&nbsp;Ivanom Šimko nesúhlasiť a polemizovať o&nbsp;tom, ako to myslel, či to vážne myslel a&nbsp;prečo si to vlastne myslel, fakt je, že jeho vyjadrenia vlastne korešpondujú s&nbsp;aktuálne platnou legislatívou. S&nbsp;tou, ktorú by mal naspamäť poznať aj policajný prezident. Najmä on. Ide o Zákon číslo 171/1993 Z.z. o&nbsp;Policajnom zbore, v&nbsp;ktorom sa doslova píše: ,,Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. Policajný zbor je podriadený ministrovi. Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi."

Čiže.....&nbsp;Ak sa tu roky bavíme o&nbsp;tom, že polícia má byť apolitická, v&nbsp;prvom rade bolo zrejmé potrebné pozrieť sa na znenie legislatívy. Pokojne to mohla urobiť vládna koalícia, ktorá vzišla z&nbsp;volieb v&nbsp;roku 2020. A&nbsp;pokojne do tejto legislatívy mohli zakomponovať trebárs aj paragraf, že celý policajný zbor kontroluje a&nbsp;riadi Štefan Hamran. Ten Štefan Hamran, ktorý v&nbsp;minulosti, ešte v&nbsp;pozícii veliteľa elitného Lynx comanda, nemal &nbsp;žiadny morálny ani profesijný problém sprevádzať po mítingoch členov hnutia Progresívne Slovensko. Presne toho politického subjektu, ktorý teraz hovorí, že Štefan Hamran je veľmi dobrý policajný prezident, preto by mal pokračovať vo svojej práci.

Keď však náhodou nebude a&nbsp;spolu s&nbsp;ním nebudú ani iní, svet sa iste nezrúti. A&nbsp;dokonca ani polícia neprestane pracovať. Výmeny vedenia sú celkom bežné. Napokon, čosi o tom vedia na policajnej inšpekcii, kde v&nbsp;priebehu pár mesiacov vymenili tých šéfov hneď niekoľko. Navyše, všetci funkcionári majú svojich zástupcov, ktorí v&nbsp;prípade potreby automaticky preberajú ich povinnosti. A&nbsp;funguje aj čosi také, ako zdvojené pozície. 

Hovoriť by o&nbsp;tom vedel napríklad Štefan Hamran, ktorý zhruba pol roka sedel na dvoch stoličkách. To vtedy, keď dočasne prezidentoval policajnému zboru a&nbsp;zároveň velil Útvaru osobitného určenia. Keď sa napokon stal prezidentom riadnym, nemal vtedajší minister vnútra Roman Mikulec problém, obísť platnú legislatívu a&nbsp;vymenovať Hamrana do funkcie bez výberového konania. 

Tomu sa&nbsp;hovorí politická nominácia, ktorá držala ochrannú ruku nad rozviazanými rukami Štefana Hamrana a&nbsp;spol. &nbsp;