S úvodom roka a jeho vítaním sú spojené tradične želania len toho najlepšieho. Pre ľudské bytosti je prirodzené vytesniť negatívne spomienky a obavy, nechať ich v starom roku a jednoducho radšej na ne zabudnúť. Nádej, že nový rok bude lepší ako ten, ktorý sa práve skončil, je taká silná, že spravidla vylučuje dlhodobejší širší úsudok a odpoveď na otázku, do akého stavu sme sa ako spoločnosť dopracovali. Mimochodom, v čase vzniku tohto textu uplynulo presne 30 rokov, keď Slovensko začalo písať svoju vlastnú novodobú históriu. Hodnotenia tohto druhu sú však vždy relatívne a závery z nich plynúce ešte viac.
No predsa. Dovolím si spomenúť príhodu, lepšie povedané, spomienku na krátky, no pre mňa veľmi poučný rozhovor spred viac ako dvadsiatich rokov, keď som študoval a pracoval v zahraničí. Ten rozhovor nasledoval potom, čo som sa po jedle z ázijského bistra ocitol v nemocnici na infúziách. Anglický výraz „food poisoning“ (otrava jedlom) som dovtedy bral s rezervou a s istou mierou zveličenia.
„Ahoj, ako sa máš?“ spýtala sa ma moja vtedajšia šéfka nasledujúci deň v práci. Inokedy by som reagoval spôsobom, ktorý každý očakáva a nik nerieši, no v tej chvíli som odpovedal autenticky: „Mám sa tak zle, že myslím, že už nemôže byť horšie.“ Na jej odpoveď, sprevádzanú širokým láskavým úsmevom plným životnej skúsenosti a pochopenia zároveň, si spomínam často: „Ver mi, môže.“ Akokoľvek to vyznelo málo empaticky, bola to pravda, po ktorej sa mi, paradoxne, uľavilo.
Priznajme si. Koľkokrát sme si v súvislosti so spoločenským a politickým životom na Slovensku položili otázku: „Môže to byť ešte horšie?“ Priznajme si aj to, koľkokrát sme si sami povedali: „Veď horšie to už nemôže byť.“
Pri spomienke na otravu jedlom si kladiem otázku, nakoľko sa otrávila slovenská spoločnosť v posledných rokoch vládnutím ľudí, ktorí by vo verejnom živote nikdy nemali byť. Epizódy slovenskej politiky, nielen uplynulého roka, už nie sú na smiech. V PLUS 7 DNÍ máme pravidelnú rubriku Naša fikcia. Fakt je, že skutočné kauzy a ich komentovanie vytvárajú tejto rubrike konkurenciu. Čitateľ si hovorí: „To azda nemôže byť pravda, to musí byt nejaká fikcia.“ Bohužiaľ, nie je.
Naopak, príkladom mentálnej dekadencie slovenských vrcholových politikov sú reakcie na spomínanú rubriku Naša fikcia, keď celkom vážne spochybňujú fiktívne skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky alebo ich považujú za poplašné správy, ako jeden súčasný minister...
Bizarnejší záver uplynulého roka, ktorý sa odohral v parlamente a skončil sa odvolaním vlády, by pravdepodobne nevymyslel ani tej najkreatívnejší autor tragikomédií. Scéna, v ktorej minister financií trhá z ruky zástupcu Prezidentského paláca svoju predloženú demisiu, nepotrebuje komentár. Smiať sa alebo plakať? Vyberte si.
Nádej, že záver roka bol symbolickým odrazom od dna smerom k lepším časom, je jedna možnosť. Na tú druhú, že to môže byť horšie, sme si už, bohužiaľ, zvykli.
Nikdy by mi nenapadlo, že existencia a profil časopisu PLUS 7 DNÍ, tak ako ho pred viac ako tridsiatimi rokmi vymysleli zakladatelia časopisu, bude nevyhnutnou súčasťou pri kľúčových križovatkách slovenskej spoločnosti aj dnes. V tejto súvislosti chcem kolegom z redakcie PLUS 7 DNÍ zaželať, aby im sila, vášeň a odvaha na ich prácu vydržali, napriek pravidelným atakom zo strany nielen politikov, ale aj predstaviteľov štátnej moci.
Ctení čitatelia týždenníka PLUS 7 DNÍ,
chcem sa vám poďakovať za vašu priazeň a podporu, ktorú nám dlhodobo prejavujete kúpou svojho obľúbeného časopisu. Veľmi si to vážime. Napriek bezprecedentným negatívnym vplyvom, ktoré majú dosah na cenu, sme sa rozhodli pre vás, najvernejších čitateľov, pripraviť ponuku, ktorou eliminujeme zvýšenie ceny. Ročné predplatné týždenníka PLUS 7 DNÍ s časovo obmedzenou päťdesiatpercentnou zľavou si môžete objednať najneskôr do 18. 1. 2023 na: www.plus7dni.sk/predplatne.
