Hordy černochov, ktoré sa vraj valia na Slovensko, prirovnávanie únie k Sovietskemu zväzu či “gender ideológia”, ktorá chce zničiť rodinu. Strašenie, ktoré používala veľká časť vraj konzervatívnych strán pred eurovoľbami, mohlo síce v niektorých voličoch vzbudiť obavy, no nevzbudilo v nich chuť ísť tieto strany voliť. Uspela len ĽSNS, ktorej voliči, pôsobiaci až dojmom sektárov veriacich v nové zeleno-hnedé náboženstvo, očividne podľahli masívnemu strašeniu a mobilizácii. Ostatní si v podstate ani neškrtli. Boris Kollár a jeho rodina ostali obarene stáť ďaleko pred bránami europarlamentu. 

Ani Marine ani Mateo

“Našich voličov nezaujímajú eurovoľby a Brusel. Je to pre nich príliš vzdialené,” vysvetľuje po voľbách Kollár. A pritom pred nimi sa tak snažil. Dotiahol na Slovensko Marine Le Pen a rozčuľoval sa, že po nich odporcovia hádzali croisanty.

Boris Kollár s Matteom Salvinim.
Boris Kollár s Matteom Salvinim.
Zdroj: FB/Boris Kollár

Fotil sa vysmiaty s Mateom Salvinim, zbieral na protiimigranstké statusy lajky a nič. Len 3,2 percenta voličov sa unúvalo hodiť to v sobotu jeho strane Sme rodina. 

Ani Putin

K východu, k Rusku a jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa zas obracal Andrej Danko, ktorý sa toporne snažil ukradnúť voličov, ktorí poškuľovali po Kotlebových ľudákoch. No ani úklon Putinovi, snaha zakázať podporu LGBTI ľuďom (žiakom a študentom) na školách či urputný boj proti Istanbulskému dohovoru nezabrali.

Andrej Danko a Vladimir Putin počas Dankovej návštevy Ruska.
Andrej Danko a Vladimir Putin počas Dankovej návštevy Ruska.
Zdroj: Alexey Nikolskiy

Neoslovili ani len voličov, ktorí dali SNS hlas v parlamentných voľbách. Iste, celkovo bola účast nižšia, no v percentuálnom vyjadrení sa k tým číslam minimálne mohli priblížiť. Nestalo sa tak. Ani zisk ostatných strán s podobnou rétorikou, nebol nijako zaujímavý.

Vymyslite skutočný program

Chalani a dievčatá, asi by ste mohli pochopiť, že voličov, ktorí sa boja migrantov (alebo proste len inofarebných), majú hysterické záchvaty pri predstave dvoch mužov držiacich sa za ruky či pokladajú potieranie násilia na ženách za ohrozenie tradičnej kultúry, si už ukradol niekto, komu uverili, že je v roli ich záchrancu pred západným úpadkom, autentický. A je možné, že viac ich jednoducho nie je. Tak skúste vymyslieť nejaký volebný program a niečo, v čom by volič videl naozajstnú pomoc. Lebo slovné útoky na migrantov a utečencov, urážky gejov a lesieb, ukazovanie prstom na Brusel, pchanie sa do zadku mocným krajinám na východe a podobné kecy, ľuďom z chudobných oblastí prácu jednoducho neprinesú. A nepomôžu ani zdravotníctvu, školstvu, nepostavia diaľnice, nezvýšia dôchodky.