Anka Žitná Lučaiová

My Slováci vravievame, „tejkitízy“, netreba si z vysvedčenia robiť žiadnu tragédiu. A že mnohí z nás najprv študovali to, čo nechceli a teraz robia to, čo neštudovali. Je koniec školského roka, naše deti nám prinesú svoje vysvedčenia. Jedni rodičia sa tešia, že ich ratolesti preplávali nástrahami systému, inde aj napriek snahám, sa oznámkované dokumenty stávajú dôvodom k príbehom s nie najveselším koncom. Veď ktorý rodič chce mať svoje dieťa v postave hrdinu dobrodružného filmu s názvom Sedem nedostatočných?

Tými istými stresmi, aké s nami zažívali naši rodičia, si teraz prechádzame aj my s našimi deťmi. Lebo skúsenosť, aj keď je to dobrá škola - len poplatky za školné bývajú vysoké - je neprenosná. A tak sa všetko opakuje v monotónnom kolobehu od jednotiek po päťky, a bude ešte dlho pokračovať, až kým len motyka nevystrelí a vzdelávací systém konečne neprejde napríklad na fínsky model, kde známkovanie nepoznajú. Prešiel, neprešiel, bodka.

Motiváciou nie sú známky, ale povzbudzovanie, dôvera, podpora. Fíni mali do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia veľmi nízku úroveň vzdelávania a patrili v krajinách OECD k najslabším. Dnes sú na špičke. Vzdelávací systém je postavený na niekoľkých pilieroch kultúry dôvery, ktorá zahŕňa decentralizáciu, vysokú mieru kvalitných učiteľov a nízku mieru korupcie. Nič z toho sa u nás zatiaľ nerysuje, všade vládnu rozdielne prístupy k otázke vzdelávacieho modelu a každá vláda prináša krátkodobé zmeny, kde sa iba postavenie učiteľov nemení.

Za tridsať rokov od zmeny politického režimu sa z váženej profesie pedagóga stala nedocenená a neocenená práca, kde vydržia len nadšenci. Ak potom počujeme politika hovoriť o dôležitosti vedomostnej ekonomiky, takej, ktorá sa opiera o kvalitné znalosti, človeku je z toho až britko. Ak sa predsa len objavujú vzdelanci schopní predviesť aj vo veľmi konkurenčnom medzinárodnom prostredí mimoriadne kvality, stáva sa to skôr napriek nášmu vzdelávaciemu systému než s jeho podporou.

Doba naháňania lacných akademických titulov má svoje dôsledky. A tie môžu byť bez preháňania fatálne. V takých prípadoch sa treba len modliť, aby sa človek - pacient nedostal do rúk chirurgovi, čo vyštudoval pod ochrannými krídlami svojho vplyvného ocinka, prepytujem, za sviňu a za demižón.

V jedinom prípade sa žiada známkovanie zachovať a udeliť nedostatočnú všetkým politikom bez rozdielu za to, že nedokázali počas troch dekád mať pochopenie a nájsť zásadnú zhodu v tom, ako má moderné školstvo vyzerať. Deväťdesiate roky priniesli v megalomanských mysliach bossov vtedajšej politickej moci boom vysokých škôl, kde kvantita valcovala kvalitu, až sa časom mnohé nedokázali presadiť nielen pre nedostatok kvalitných pedagógov. V novinách sa potom bežne objavovali inzeráty typu: prijmeme absolventa VŠ, ale nie z tej či onej vidieckej „univerzity“.

Doba naháňania lacných akademických titulov má svoje dôsledky a bude nás strašiť ešte veľmi dlho. A tie môžu byť bez preháňania fatálne. V takých prípadoch sa treba len modliť, aby sa človek - pacient nedostal do rúk chirurgovi, čo vyštudoval pod ochrannými krídlami svojho vplyvného ocinka, prepytujem, za sviňu a za demižón. Vzdelanie, získané výmenou za iné motivačné výhody pre tých, ktorí titul poskytli, svedčí o mizernej morálke prostredia, kde korupcia, klientelizmus a plagiátorstvo akademických funkcionárov nie je ani tak výnimkou, ako skôr pravidlom. V takom svete potom naplno platí trpký postreh spisovateľa Pavla Vilikovského: "Neviem, či vzdelanie, ktoré pozostáva zo samých medzier, možno ešte nazvať vzdelaním."

Formálne vzdelanie ešte z človeka vzdelanca neurobí. K tomu treba aj vrodené predpoklady. Formalizmus a nepremyslenosť honby za vysokými školami spôsobili prepad v oblasti, bez ktorej sa nikdy nezaobídeme. Kto v nedeľu zúfalo zháňal vodoinštalatéra, vie o čom je reč. A tak zatiaľ čo vysoké školy rástli ako huby po daždi, zanikali učňovské školy a strediská.

Žiada sa tu spomenúť jeden výnimočný prípad, ktorý sa odohral na Slovensku koncom osemdesiatych rokov. Istý inžinier ekonómie, ktorý pracoval v oblasti výskumu, bol nespokojný so svojím postavením a prácou v zošnurovanej, centrálne dirigovanej ekonomike. Rád pracoval s drevom, a preto sa rozhodol vyučiť sa za stolára. Žiadna učňovka na Slovensku ho však nechcela prijať. "Vy ste predsa inžinier!", počul najčastejšiu námietku riaditeľov učňovských škôl. On sa však nevzdal a nakoniec našiel školu na Morave, kde mu boli ochotní vytvoriť individuálny študijný plán. Dnes je majiteľom firmy s veľmi dobrou reputáciou. Koľko je u nás netradične uvažujúcich ľudí?

Keď sa zo Slovenska stávala automobilová montovňa a nadšenie z klesajúcej miery nezamestnanosti rástlo, sotva kto pomyslel na zadné dvierka, kadiaľ polezú dnu problémy. Dnes chýba na trhu práce remeselná zručnosť. Ekonomický rast tlačí na tvorbu pracovných miest, ale zmena kvalifikácie či odbornej zručnosti nejakú dobu trvá. Už v minulom roku rástol počet stredne veľkých firiem, ktoré museli odmietať zákazky pre nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Pre firmy je to prekážka rastu.

A zatiaľ sa vo vyspelom svete - tam sa však zaraďujeme i my - o svoje miesto hlási umelá inteligencia, ktorá má nahradiť mnohé činnosti a môže o pár rokov výrazne zmeniť štruktúru pracovného trhu. My zatiaľ riešime, kde zohnať tradičných pracovníkov do tradičných profesií. Nemáme elektrikárov, plynárov, murárov, inštalatérov, tí, čo boli zruční, už dávno makajú na západ od našich hraníc. Absolventi vysokých škôl na remeselné činnosti nepôjdu, pokiaľ sa len neobjaví ďalšia vlna diktátorských snáh v duchu hesla "Učitelia z kaviarní, do baní a tovární!"

Fínsko je ďaleko a dobré príklady nás netiahnu. Vysoká škola života, ako si to mnohí užívatelia sociálnych sietí uvádzajú v rubrike dosiahnuté vzdelanie, nebude stačiť na hlboké zmeny a zastaralý vzdelávací systém nás posunie dozadu. Námietka, že aj keď majú Fíni výborný školský systém, nič im to nepomôže, lebo strašne pijú, je len zlomyseľným a malicherným pokusom odvrátiť pozornosť od témy. Vždy bude platiť, že žiaci a študenti by mali mať školu radi nie preto, že môžu mať prestávky. Tak pekné prázdniny želám...

Pätorky pre politikov: Univerzitu by chcel každý, ale skúste v nedeľu večer zohnať inštalatéra!

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás