Jednému z najdôveryhodnejších politikov v krajine prejde momentálne u verejnosti všetko, čo vypustí z úst. Je to celkom pochopiteľné, pretože proti nemu nestoja príliš obratní súperi, ak by teda nebolo na rovinu vhodnejšie povedať, že sú rovno politicky nešikovní. Len dve čísla na porovnanie - kým rekordérovi v strate popularity a koaličnému lídrovi Matovičovi v prieskumoch verí už len 10 percent obyvateľov, opozičný šampión sa pomaly šplhá k 50-percentnej dôvere. V športovej terminológii je to rozdiel niekoľkých výkonnostných tried, hoci ani fešák v Hlase sa chybám nevyhýba a papalášska návšteva krajčírstva počas lockdownu len kvôli zastrihnutiu obleku na mieru je v tomto ohľade zanedbateľná maličkosť.

Viac pozornosti vzbudil nedávny Pellegriniho výrok o tom, že by bola polovica Slovenska zaočkovaná, keby bol premiérom, hoci on sám dlhodobo tento odborníkmi odporúčaný proces úspešne spochybňuje a už niekoľko mesiacov servíruje rôzne výhovorky, prečo zaočkovaný nie je (aktuálne napríklad čaká na test, aké má jeho telo protilátky). Tieto súvislosti sú atakom na zdravý úsudok a ukazujú, ako sú politici schopní podľahnúť mienke svojich voličov, hoci sú v stávke ich životy. Iste vie, že keby sedel na čele vlády, musel by k vakcinácii pristupovať diametrálne zodpovednejšie ako dnes.

Do kategórie otáznych tvrdení patria aj tie z prvého pracovného snemu strany Hlas. Na najvýznamnejšej politickej besiedke týždňa sa spomínalo, že ide o modernú európsku sociálnodemokratickú stranu, ktorá sa od rustikálneho Ficovho Smeru odlišuje úplne vo všetkom. V tomto sa dajú Pellegriniho partii držať palce. Otázne je, ako dlho im to vydrží a či je to vôbec možné. Najmä keď u nás prídu na pretras citlivé témy ako registrované partnerstvá, ktoré sú agendou európskych ľavičiarov. Takisto so slovným zvratom - byť odlišný úplne vo všetkom - je menší problém, a to najmä v personálnej oblasti. Je síce pravda, že Hlas prilákal aj zopár nových tvárí, ak sa však pozrieme na členov predsedníctva, figurujú v ňom mená, pri ktorých by bola potrebná nadľudská dávka fantázie, aby sa dalo hovoriť o rozdieloch.

Najbližšími spolupracovníkmi Pellegriniho ostávajú staré dobré smerácke kádre ako Denisa Saková, ktorá bola na ministerstve vnútra v čase, keď ho mal mať pod palcom Bödör, Ficova pravá ruka a mediálny obhajca kauzy Čistý deň Erik Tomáš, rozpačitý digitálny líder Slovenska i košický exžupan Richard Raši či bývalá ministerka kultúry v gumákoch Ľubica Laššáková, ktorá v línii s vedením Smeru tvrdila, že za vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stojí George Soros. Všetko sa novotou blýskať nemôže, ale že v predsedníctve ostáva Peter Žiga, ktorý je obvinený z podplácania naznačuje, že stará špina môže byť zažraná hlbšie, ako sa oficiálne vyhlasuje. 

FOTO zo snemu Hlasu v GALÉRII

Povzbudivá nebola ani správa Národného kontrolného úradu. Hovorí sa v nej, že niekoľkomiliardový nákup amerických stíhačiek F-16, ktorý bol podpísaný za Pellegriniho vlády, bol neopodstatnený a nevýhodný. Pancierový Pellegrini i tak všetky útoky odráža s ľahkosťou a darí sa mu aj na frontoch, kde by podľa koaličných dohôd nárok mať nemal. Napríklad v téme odvolávania Matoviča s pozície ministra financií, kde sa mu podarilo zasiať medzi vládne strany solídnu dávku nepokoja. Ak bude trpezlivo čakať a upozorňovať na chyby koalície a jej jednotu bude ďalej narúšať ďalšími akciami ako referendum o predčasných voľbách, môže sa stať, že v tých reálnych jeho Hlas získa výrazne viac ako 20 percent. A nebude to zásluha len jeho politického majstrovstva.