Karty boli rozdané skvelo, nechýbali ani silné tromfy v talóne. V minulom roku sa Pellegriniho partička chladnokrvne odstrihla od Fica, v tom čase nepríliš aktívneho (v jeho správaní nastala za rok z pochopiteľných dôvodov dramatická zmena), od čoraz viac radikalizujúceho sa Smeru a dúfala, že aj od toxických káuz, ktoré boli s materskou stranou spájané. Hlas začal hneď po svojom vzniku oslovovať silnú skupinu sociálnodemokratických voličov, ktorí už neboli ochotní ďalej tolerovať podozrenia zo zneužitia moci ukazujúce na Fica, Kaliňáka, Počiatka a ďalších kľúčových nominantov Smeru. Hoci tieto prípady sa nezriedka dotýkali i samotného Pellegriniho aj ďalších členov Hlasu, u večne usmiateho a nevinne tváriaceho sa fešáka boli voliči ochotní privierať oči a tváriť sa, že prišla nová nádej. Presnejšie povedané, do istého času boli. Zdá sa totiž, že stroj predurčený na volebné prvenstvo sa začína zasekávať a nefunguje zďaleka tak presvedčivo ako doteraz. Príčin je viacero.

Uveďme len pár faktov, ktoré členom „úplne novej“ sociálnej demokracie nespôsobujú pokojné spanie. Podľa posledného, augustového prieskumu by stranu Hlas volilo 19,5 percenta obyvateľov. Na samotnom údaji nie je nič hrozné, veď čo by za podobné čísla dali iné strany. V súvislostiach to však vyzerá inak. Len pred pol rokom, vo februári, totiž v prieskume tej istej agentúry AKO namerali Pellegriniho partaji vrcholnú podporu 25 percent. Samozrejme, prieskumy nie sú reálne voľby, všetko môže dopadnúť úplne inak. Problémom však je kontinuálny pokles preferencií. Hlas stráca voličov, už pol roka nerastie. Veľmi mrzuté pre členov strany, ktorí sa už videli vo vládnych kreslách, môže byť aj to, že kým oni postupne padajú, ich hlavný súper Smer dôveru voličov získava. V auguste mu namerali viac ako 11 percent, čo je od rozdelenia oboch politických subjektov najlepší Ficov výsledok.

Čoraz viac je viditeľné, že účelové zoskupenie Hlas nemá energiu porovnateľnú s Ficom. Absolútne rozdielne pôsobia obaja lídri v aktivite či, lepšie povedané, v miere agresivity pri napádaní a spochybňovaní vyšetrovania korupčných káuz. Kým Ficov slovník je nekompromisne tvrdý, ale pre jeho voličov pravdepodobne zrozumiteľný, Pellegrini na tlačových konferenciách neisto habká a možno tajne dúfa, že keď si na sociálnu sieť zavesí imidžovú fotku pri dverách drevenej stodoly, na všetko sa nejako zabudne.

Prebiehajúce vyšetrovania naznačujú, že ďalšie komplikácie sa ešte pred Hlasom môžu objaviť. Kým nedávno sa na obvinenie jedného z lídrov, Žigu, z podplácania dalo zareagovať jeho stiahnutím do úzadia, je len ťažko predstaviteľné, že by sa totožný postup dal zopakovať s predsedom strany. A Pellegrini ohrozený je, napriek očividným nepresnostiam v tvrdeniach kajúcnikov Imreczeho a Suchobu. Tí vypovedajú, že cez oligarchu Výboha mu poslali 150-tisícový úplatok v škatuli zo šampanského za podporu pri zmene zákona o elektronickej pokladnici. V nezávideniahodnej situácii je aj exministerka vnútra a podpredsedníčka Hlasu Saková. Podľa polície totiž v rokoch 2015 až 2020 existovala organizovaná skupina, ktorá z projektov na ministerstve vnútra a na ústredí práce vyťahovala milióny eur. Policajti zatiaľ nikoho nemenujú, hovoria však o riadiacich funkcionároch rezortu.

Ak by sa tieto fakty potvrdili, prípadne by pribudli ďalšie, hrozil by rozklad strany, aký sme na Slovensku doteraz nezažili. Klesnúť z odhadovaných 10 až 15 percent na reálnych päť, to už dokázal aj Procházka či Kiska. Ale dostať sa z lídra prieskumov do bodu, keď väzenie hrozí viacerým vrcholným predstaviteľom strany, to by bola novinka.