Slovenskí politici z rôznych častí spektra sa nedokážu dohodnúť takmer na ničom, svetlou výnimkou je podpora detí a mladých rodín. Najmä v predvolebnom období. Príspevok na tábory a lyžovačky - nech sa páči. Daňový bonus - jasné, ako inak. Obedy zadarmo? Dobrú chuť! Ak sa koalícia s opozíciou na túto tému aj poháda, nejde o to, či treba pomáhať, ale kto pomáha viac.

Človek si na chvíľu povie, že s tým Slovenskom to predsa nie je až také zlé, že je tu nejaká iskierka nádeje na prekonanie neúnosnej polarizácie spoločnosti, stlmenie nenávisti, na celkové upokojenie. A potom sa dostaví suchý február. Nie, nie je to tak, ako sa môže zdať, aj keď práve nepatrím medzi ľudí, ktorí sa vyhýbajú poháriku. Teda, žiadna depresia ani abstinenčné príznaky. Mám na mysli viaceré štatistiky zverejnené v rámci tejto kampane zameranej na boj proti nadmernému užívaniu alkoholu. Zarazil ma konkrétne jeden údaj, priemerný vek závislých Slovákov každý rok klesá, odbornú pomoc vyhľadávajú už pätnásťročné deti, dokonca aj mladšie. Zďaleka to nie je jediná závislosť, ktorá im hrozí, viac či menej nebezpečné nástrahy číhajú na každom kroku - od žuvacieho tabaku cez sociálne siete až po tvrdé drogy.

Údaj ma natoľko zaujal, že som si na mladé rodiny a ich deti posvietil, pozrel sa na ďalšie temné čísla. A je to celé zlé. Prudký nárast pokusov o samovraždy medzi mladistvými - úspešných aj neúspešných -, duševné choroby a poruchy od výmyslu sveta, vysoká rozvodovosť, čoraz viac hlásených prípadov domáceho násilia. A všetko to je len vrchol ľadovca, väčšina problémov zostáva utajená za dverami bytov a rodinných domov. Niekto si ich pripustiť nedokáže, ďalší sa bojí či hanbí o nich hovoriť.

 

A zrazu, keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, vystatovanie našich politikov, ako veľmi pomáhajú mladým rodinám, vyznieva trochu trápne. Veď zopár bonusov a finančných výhod je to najmenej, čo môžu urobiť. V skutočnosti by celá spoločnosť potrebovala oveľa, oveľa viac - akýsi plán ozdravenia, hodnotový reštart. A na to určite nestačí zopár stoviek eur mesačne.

Aj keď hovorím - nič proti obedom zadarmo, hlavne ak sú naozaj zadarmo