Zoberme si príbeh takmer tritisíc ton mimoriadne nebezpečného dusičnanu amónneho. Výbušnú látku priviezol do libanonského prístavu chamtivý ruský podnikateľ, s cieľom maximalizovať zisk ju po svetových moriach prevážal na starej lodi bez potrebných papierov. Keď mu plavidlo v Bejrúte zhabali, bez akýchkoľvek škrupúľ zdrhol na Cyprus a posádku s nákladom zanechal napospas osudu.

Ale dlhá reťaz ľudských pokleskov sa tu zďaleka nekončí, hádam ešte viac než Rus sa blysli Libanončania. Čo asi tak urobíte s dusičnanom amónnym, ktorý dokáže zrovnať so zemou polovicu mesta? Predsa ho upracete do najbližšieho skladu a tvárite sa, že neexistuje. No a keď si niekto dovolí obťažovať vás sťažnosťami, že hrozí určité    nebezpečenstvo, s prehľadom ho prehliadnete.

Môžeme len hádať, ako na tieto upozornenia reagovali zodpovední libanonskí úradníci. Napríklad: „A čo ja s tým teraz mám robiť, nech si to svinstvo odnesie, kto ho sem priniesol.“Alebo: „Ďakujeme za podnet, ale konkrétnu záležitosť má v kompetencii správa prístavov.“ A možno sa ani neusilovali reagovať, len to celé jednoducho vypustili z hlavy.

Dlhých šesť rokov sa nedialo nič a potom 4. augusta Bejrútom otriasol výbuch. Áno, môže za to aj nešťastná zhoda náhod, ale v prvom rade ľudská lakomosť, chrapúnstvo, lajdáctvo a absencia pocitu zodpovednosti.

Ale rozmýšľam o niečom inom. Čo ak by každé ľudské zlyhanie malo takú názornú dohru, hoci aj vo forme explózie. Nemusela by byť vôbec ničivá, stačilo by aj menšie memento, podľa veľkosti prehrešku proti morálke. Niečo v zmysle - pozor, to sa nemá. Nejaký ten delobuch za odfláknutú diplomovku, ručný granát za drobnejšie úplatky, poriadnejšia nálož za spreneveru eurofondov. Všetko pekne odstupňované - od manželského podvodu po nedodržanie volebného sľubu, od arogancie až po ignoráciu. Zrejme by sme mali silvestrovské ohňostroje na dennom poriadku. Pomohlo by nám to, aby sme sa poučili
a poľudštili?

Ak mám byť úprimný, skôr som skeptický. Samozrejme, ľudstvo má určitý potenciál polepšiť sa. Potvrdzuje to okrem iného vlna solidarity s Libanonom po poslednej katastrofe. Ale dlhodobo si vstúpiť do svedomia je podľa mňa nad naše sily.

Už o pár dní libanonské peklo odsunie na vedľajšiu koľaj nejaké ďalšie zlyhanie. Povedzme únik ropy z havarovaného tankera, sfalšované výsledky volieb alebo niečo tretie, možno aj nejaký škandál u nás na Slovensku. A život pôjde po starom.

V GALÉRII si pozrite, čo dokáže napáchať ľudské lajdáctvo a nezodpovednosť>>