Ľuboš Kamenistý

Igor Matovič sa tak zatiaľ neprejavil a&nbsp;ukazuje sa, že prílišné nádeje sa v&nbsp;tomto smere očakávať nedajú. Zo všetkých doterajších činností premiéra bolo zrejmé, že jeho hlavnou - až by sa žiadalo povedať jedinou - témou ostala koronakríza, kým problematické kroky predstaviteľov vládnych strán nechával bez výraznejšieho povšimnutia. Neplatí to však kategoricky. Zatiaľ čo Richarda Sulíka dokázal bez zaváhania pri rozdielnom názore až zosmiešňovať za&nbsp;akúkoľvek maličkosť, napríklad tvrdením, že pre zakázaný nedeľný predaj v&nbsp;čase pandémie sa bude musieť naučiť piecť rožky doma, na&nbsp;Borisa Kollára mu odvaha doteraz očividne nestačila. A&nbsp;to ani pri takej škandalóznej nominácii, ako je účelovo zriadená trafika vládnej splnomocnenkyne pre podporu rodiny a&nbsp;sociálnu pomoc pre Petru Krištúfkovú, ktorá sa širokej verejnosti zatiaľ najvýraznejšie vryla do&nbsp;pamäti hlbokým dekoltom na&nbsp;plesoch „smotánky“ či mileneckými&nbsp;vzťahmi s&nbsp;gangstrami najhrubšieho kalibru ako Dinič, Havaši či Ondrejčák. Ešte minulý týždeň ju premiér obhajoval slovami, že „každé voľby sú najlepšími sudcami a&nbsp;pani Krištúfková získala, keď sa nemýlim, niekoľko desaťtisícov krúžkov od&nbsp;ľudí, ktorí jej dôverovali“. Teda v&nbsp;podstate niečo, čo sme už počuli od&nbsp;predošlej garnitúry - vyhraj voľby a&nbsp;môžeš všetko.

Tragédiu tohto personálneho výberu dokresľuje aj z&nbsp;odbornej stránky úbohý životopis, ktorý sama poslankyňa odovzdala, keď musela oficiálne prejaviť záujem o&nbsp;prestížny, ale úplne zbytočný flek. Jedinou kvalifikáciou, ktorá by sa dala uznať, sú štyri roky, ktoré v&nbsp;minulom volebnom období odsedela v&nbsp;parlamentnom výbore pre sociálne veci. Treba však dodať, že v&nbsp;tejto pozícii sa nijako aktívne nepresadila. Jednoducho jej ostala po&nbsp;tom, ako ju poslanci odvolali z&nbsp;výboru na&nbsp;kontrolu Vojenského spravodajstva, pričom argumentovali tým, že je na&nbsp;zváženie, či by človek s&nbsp;jej minulosťou mal dozerať na&nbsp;pôsobenie tajnej služby.

Je pravda, že každý urobil v&nbsp;minulosti chyby a&nbsp;nikto nemá štít bez poškvrny. Takže sa dá uznať, že nádejná vládna splnomocnenkyňa sa v&nbsp;priebehu rokov mohla zmeniť a&nbsp;začala prejavovať úprimný záujem o&nbsp;pomoc sociálne slabším obyvateľom. Načo jej však preto v&nbsp;čase korony, keď treba štátny rozpočet držať na&nbsp;uzde, vytvárať nové teplé miestečko s&nbsp;dvoma zamestnancami a&nbsp;ďalšími výhodami? Svoje rodinné cítenie mohla pokojne dokazovať a&nbsp;rozvíjať zmysluplnými aktivitami napríklad v&nbsp;akejkoľvek neziskovej organizácii, ktorá nie je napojená na&nbsp;štátnu kasu.

Žiadna z&nbsp;logických úvah však nepadla na&nbsp;úrodnú pôdu. Zdalo sa, že premiér opäť ustúpi Kollárovmu tlaku a&nbsp;neopodstatnený post splnomocnenkyne vznikne. Všetko zmenila až medializovaná dovolenka na&nbsp;jachte toxického Kočnera. To už bolo aj na&nbsp;Matoviča príliš, keďže svoj slovník rapídne zmenil. „Sedel som s&nbsp;pánom Borisom Kollárom aj pani Krištúf­kovou. Rozhodla sa, ako sa rozhodla, ja to rešpektujem a&nbsp;pre mňa vybavené. Povedal som im medzi štyrmi očami, aký je môj názor,“ priblížil predseda vlády. Otázka je, prečo nezareagoval podstatne skôr. Prečo situáciu ovplyvnila až Kočnerova blízkosť a&nbsp;nie dlhodobé partnerské vzťahy „rebelky“ so zavraždenými mafiánmi či jej nedostatočná odborná kompetentnosť. V&nbsp;tomto ohľade nás čaká ešte veľa zaujímavého. Už pár mesiacov vládnutia ukázalo, že práve personálne nominácie sú Achillovou pätou novej koalície.