Igor Matovič sa tak zatiaľ neprejavil a ukazuje sa, že prílišné nádeje sa v tomto smere očakávať nedajú. Zo všetkých doterajších činností premiéra bolo zrejmé, že jeho hlavnou - až by sa žiadalo povedať jedinou - témou ostala koronakríza, kým problematické kroky predstaviteľov vládnych strán nechával bez výraznejšieho povšimnutia. Neplatí to však kategoricky. Zatiaľ čo Richarda Sulíka dokázal bez zaváhania pri rozdielnom názore až zosmiešňovať za akúkoľvek maličkosť, napríklad tvrdením, že pre zakázaný nedeľný predaj v čase pandémie sa bude musieť naučiť piecť rožky doma, na Borisa Kollára mu odvaha doteraz očividne nestačila. A to ani pri takej škandalóznej nominácii, ako je účelovo zriadená trafika vládnej splnomocnenkyne pre podporu rodiny a sociálnu pomoc pre Petru Krištúfkovú, ktorá sa širokej verejnosti zatiaľ najvýraznejšie vryla do pamäti hlbokým dekoltom na plesoch „smotánky“ či mileneckými vzťahmi s gangstrami najhrubšieho kalibru ako Dinič, Havaši či Ondrejčák. Ešte minulý týždeň ju premiér obhajoval slovami, že „každé voľby sú najlepšími sudcami a pani Krištúfková získala, keď sa nemýlim, niekoľko desaťtisícov krúžkov od ľudí, ktorí jej dôverovali“. Teda v podstate niečo, čo sme už počuli od predošlej garnitúry - vyhraj voľby a môžeš všetko.

Tragédiu tohto personálneho výberu dokresľuje aj z odbornej stránky úbohý životopis, ktorý sama poslankyňa odovzdala, keď musela oficiálne prejaviť záujem o prestížny, ale úplne zbytočný flek. Jedinou kvalifikáciou, ktorá by sa dala uznať, sú štyri roky, ktoré v minulom volebnom období odsedela v parlamentnom výbore pre sociálne veci. Treba však dodať, že v tejto pozícii sa nijako aktívne nepresadila. Jednoducho jej ostala po tom, ako ju poslanci odvolali z výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, pričom argumentovali tým, že je na zváženie, či by človek s jej minulosťou mal dozerať na pôsobenie tajnej služby.

Je pravda, že každý urobil v minulosti chyby a nikto nemá štít bez poškvrny. Takže sa dá uznať, že nádejná vládna splnomocnenkyňa sa v priebehu rokov mohla zmeniť a začala prejavovať úprimný záujem o pomoc sociálne slabším obyvateľom. Načo jej však preto v čase korony, keď treba štátny rozpočet držať na uzde, vytvárať nové teplé miestečko s dvoma zamestnancami a ďalšími výhodami? Svoje rodinné cítenie mohla pokojne dokazovať a rozvíjať zmysluplnými aktivitami napríklad v akejkoľvek neziskovej organizácii, ktorá nie je napojená na štátnu kasu.

Žiadna z logických úvah však nepadla na úrodnú pôdu. Zdalo sa, že premiér opäť ustúpi Kollárovmu tlaku a neopodstatnený post splnomocnenkyne vznikne. Všetko zmenila až medializovaná dovolenka na jachte toxického Kočnera. To už bolo aj na Matoviča príliš, keďže svoj slovník rapídne zmenil. „Sedel som s pánom Borisom Kollárom aj pani Krištúf­kovou. Rozhodla sa, ako sa rozhodla, ja to rešpektujem a pre mňa vybavené. Povedal som im medzi štyrmi očami, aký je môj názor,“priblížil predseda vlády. Otázka je, prečo nezareagoval podstatne skôr. Prečo situáciu ovplyvnila až Kočnerova blízkosť a nie dlhodobé partnerské vzťahy „rebelky“ so zavraždenými mafiánmi či jej nedostatočná odborná kompetentnosť. V tomto ohľade nás čaká ešte veľa zaujímavého. Už pár mesiacov vládnutia ukázalo, že práve personálne nominácie sú Achillovou pätou novej koalície.