Príbeh zvláštneho slovenského politika je trochu bizarný, ale poučný. Podnikateľ, ktorého slabosťou je zápasenie, sa do parlamentu dostal na kandidátke Sme rodina, ale v strane nevydržal. „Ja som Borisovi Kollárovi už na začiatku hovoril, že on má pravicovejšie myslenie ako ja a môže byť problém pri zákonoch, ktoré budú proti môjmu svedomiu a vedomiu. Tak sa aj stalo. Dvakrát som nezahlasoval, vylúčili ma,“ objasnil Marček v skratke genézu celého sporu. Ale do tohto bodu je to bežná story, akých je na slovenskej politickej scéne habadej. Zaujímavé to začalo byť až po vylúčení politika zo Sme rodina.
Keďže mu prekážalo príliš pravicové zmýšľanie Borisa Kollára, založil si stranu a v súlade so svojím vedomím a svedomím ju ako na podnose odovzdal - ultrapravičiarom, odídencom od Mariana Kotlebu. Aby im ušetril zbytočné papierovačky. „Viem, že Mazurek hajloval, že Suja má potetované ruky švabachom, Ďurica na koncerte hajloval, ale myslel som, že tým, že vystúpili z ĽSNS, tak sa od tejto tematiky vzdialili, že zmenili myslenie,“ vysvetľuje dnes svoje rozhodnutie. Okrem viery v ideologický prerod „chlapcov“, ako im občas hovorí, ho zjavne presvedčil prísľub členstva v predsedníctve strany a hlavne prísľub zvoliteľného miesta na kandidátke v budúcich parlamentných voľbách.
Ťažko povedať, čo Marček od nového spojenectva očakával. Možno, že s exkotlebovcami bude oslavovať Slovenské národné povstanie a bojovať za sociálnu spravodlivosť. V každom prípade ani tentoraz to pre neho nedopadlo slávne - zo strany ho opäť vylúčili. A tu sa dostávame do veľkého finále. „Oklamali ma ako Kotlebu,“ sťažuje sa zrejme nepoučiteľný politik, ktorý šéfa ľudákov zrazu pasuje do pozície obete. Keby líder ĽSNS vystúpil z vlastnej strany, možno by s ním aj niečo podnikol.
Ozaj, aké je teda poučenie z tohto príbehu? Je ich viac. Naivita sa v politike nevypláca, názory by sme nemali prispôsobovať zvoliteľnému miestu na kandidátke. A hlavne: Ak niekto vyzeral ako fašista, hovoril ako fašista, správal sa ako fašista, asi to nebude ľavičiar.