Neviem ako vám, ale mne tá eufória z udelenia statusu kandidáta EÚ Ukrajine pripadá - ako by som to povedal - trochu prehnaná. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa rozplýva, že toto rozhodnutie „posilňuje nás všetkých“ a „ukazuje našu jednotu a silu zoči-voči vonkajším hrozbám“. Šéf Európskej rady Charles Michel a ďalší politici zdôrazňujú, že ide o „historický okamih“, pre Mychajla Podoľaka, poradcu ukrajinského prezidenta, je to dokonca „koniec ruského sveta na Ukrajine“. Pri nadnesených slovách človek môže získať dojem, že Kyjev sa stane členskou krajinou európskeho bloku o dva-tri týždne. Ale nie je to tak, v žiadnom prípade.
Aby ste ma zle nepochopili, udelenie štatútu kandidáta krajine, ktorá čelí invázii silnejšieho suseda, je pekné gesto. Ale iba to. Forma politickej podpory, s akou sa stretáme prakticky na dennej báze, ale na reči o „historickom okamihu“ je trochu priskoro.
Stačí letmý pohľad na ďalších kandidátov na členstvo. Turecko napríklad štatút získalo ešte v roku 1999, Srbsko v roku 2012 a ich vstup do exkluzívneho bloku je stále v nedohľadne. Dobre, môžete si povedať, že režimy v Belehrade a Ankare nie sú celkom presvedčené o európskej ceste. Ale čo také Severné Macedónsko? Balkánska krajina sa prakticky od svojho vzniku orientovala jasne prozápadne. Výsledok? Kandidátom na členstvo sa stala ešte v roku 2005 a dodnes neotvorila ani jednu jedinú kapitolu. A to si v snahe o urýchlenie integrácie dokonca zmenila meno. Podobne je na tom Albánsko, o niečo lepšie Čierna Hora, ale aj v jej prípade sa ako najbližší možný termín vstupu uvádza rok 2025.
Je tu potom ešte jedna otázka, z hľadiska Bruselu ešte nepríjemnejšia. Ak udelenie statusu kandidáta „posilňuje nás všetkých“, prečo ho Kyjev získal až teraz, keď Rusi obsadzujú čoraz viac zdevastovaných ukrajinských miest. Nebolo by logické „ukázať jednotu a silu zoči-voči vonkajším hrozbám“, povedzme, v roku 2014, keď Moskva anektovala Krym? Na strane Kyjeva určite vôľa bola, veď práve snaha o integráciu do EÚ bola hnacím motorom známej revolúcie na Majdane.
Čiže keď hovoríme o júnovom statuse kandidáta EÚ pre Ukrajinu, oveľa priliehavejšie by boli menej vzletné vyhlásenia. „Keď už vám Rusi zničili a obsadili veľkú časť krajiny, aspoň vám udelíme status kandidáta,“ mohla napríklad poznamenať Ursula von der Leyenová. A hovorca ukrajinského prezidenta či dokonca sám Volodymyr Zelenskyj mohol odpovedať: „Ďakujeme. Radšej teraz ako nikdy.“