Za tri volebné obdobia, keď bola jeho strana Smer pri takmer neobmedzenej moci, z ktorých väčšinu strávil samotný „šéf“ vo funkcii premiéra, sme boli svedkami viacerých mimoriadne závažných korupčných káuz, ktoré by v civilizovanom svete znamenali pre každého voleného zástupcu definitívnu stopku. Smerácke škandály ukazovali, ako dokázali stranícki nominanti sediaci na najvyšších priečkach systému ohýbať spravodlivosť a akým sofistikovaným spôsobom vedeli spoločne aj so „svojimi“ blízkymi ľuďmi parazitovať na verejných financiách.
V tomto ohľade sa Fico nijako nezmenil. Je to stratég bez škrupúľ, ktorý si dobre uvedomuje, že o svoju politickú moc v súčasnej turbulentnej dobe nemôže prísť. Chápe, že pre jeho ďalšiu existenciu je bezpodmienečne nutné, aby aj naďalej jeho partaj oslovovala čo najväčšiu časť voličov a je mu už dnes jedno, aké radikálne jadro budú mať. Bez politického výtlaku vo Ficovom svete žiadna pravda neexistuje. Najmä v prípade, ak by bola nepríjemná. Nedala by sa totiž na povel umlčať. Z tohto dôvodu nie je žiadnym prekvapením, keď z uniknutých záberov z poľovníckej chaty vidíme a počujeme, ako sa Fico spolu so svojím verným a najlepším ministrom vnútra Kaliňákom, oligarchom a šéfom vplyvnej bezpečnostnej služby Bonul Bödörom, Kočnerovým advokátom Parom a synom obvineného policajného exprezidenta advokátom Gašparom tajne stretáva a kolaboruje nad živými kauzami. Spája ich minulosť, len oni vedia, čoho sa v skutočnosti dopustili, preto je pochopiteľné, že na prebiehajúce prípady majú približne rovnaký svetonázor. Aj keď emočne vypätá debata o vidličke zapichnutej v Kaliňákovom čele naznačuje, že aj v takejto zomknutej partičke isté rozpory sú. Ich slová sa nám môžu zdať v mnohých súvislostiach zvrátené, ale zatiaľ nič nenaznačuje, že by tieto diskusie spod vystaveného parožia mali mať aj nejakú trestnoprávnu dohru.
Fico v záznamoch povedal mnoho vecí, ktoré ešte neboli publikované a ktoré sú v príkrom rozpore s jeho doterajšími tvrdeniami. Preto fráza, ktorou sa obhajuje, že medzi poľovníkmi nehovoril nič iné ako na tlačovkách, nesedí. Za zamyslenie stojí kauza s ukradnutými zlatými mincami a hotovosťou 50-tisíc eur, ktorú sa ani neunúval nahlásiť na polícii, hoci suma značne presahuje jeho oficiálne priznaný celoročný príjem. Cynické je vo vzťahu k voličom aj jeho spochybňovanie pandémie koronavírusu. Obzvlášť v prípade, že na vlastnej skúsenosti viete, že vás pre túto „strašnú chorobu“ musel priamo v reštaurácii kriesiť nemecký lekár sediaci náhodou pri vedľajšom stole. Nepríjemných miest je v nahrávkach viac, či už ide o diskusiu o Kaliňákovej výpovedi, či o vzťah prítomných ku Kočnerovi a mafiánskej skupine takáčovcov.
Veci, ktoré sme počuli, vykresľujú Ficov morálny profil politika, ale zatiaľ sú na míle vzdialené akémukoľvek obvineniu. Napriek tomu unikli riadeným spôsobom na verejnosť a s najväčšou pravdepodobnosťou práve z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Nehovoriac o tom, že až trápne vyznieva zdôvodnenie nasadenia odposluchov pre pytliactvo. Najhoršou správou z celej kauzy, ktorá rúca vieru v návrat právneho štátu, je, že záznamy z vyšetrovacích spisov sa dnes využívajú na politický boj. Takto sa dôvera v právny štát obnoviť nedá a súčasná garnitúra spomínanou taktikou dosiahne iba presný opak. Problém trefne pomenoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. „Ide o pokus o ovplyvňovanie výsledkov trestného konania cez vytvorenie verejného tlaku na orgány činné v trestnom konaní a na súdy, aby rozhodli v medziach želaného výsledku. V trestnom konaní však nesmie byť výsledok daný dopredu, musí striktne vychádzať zo zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov, či sa nám to osobne páči alebo nie,“ dodáva odborník.
A výsledok? Fico sa môže na ďalšie poľovačky tešiť. Podľa posledného prieskumu mu po nich rastú preferencie.
