Michal Teplica

Pri písaní názvu tohto komentára som spravil preklep. Namiesto „rozdelení“ som omylom napísal „rozdielni“. Len čo som si to všimol, uvedomil som si, kde je náš problém.<br>K&nbsp;referendu o&nbsp;predčasných voľbách sa toho povedalo veľa, pred ním, aj po vyhlásení výsledkov. Aj keď odvtedy ubehli skoro dva týždne, dovolím si uviesť dva postrehy. 

Prvým je komunikácia a&nbsp;vyjadrenia politických elít. Dalo sa očakávať a&nbsp;je celkom prirodzené, že postoje, ako aj interpretácia výsledkov sú rôzne a&nbsp;súvisia s&nbsp;politickou agendou či taktikou. Neprekvapili ma preto argumenty najmä tej časti politického spektra, ktorá sa sama nazýva demokratickou. Zaujal ma tón, slovník a&nbsp;intenzita komunikácie. Ich výsledkom je naratív, že tí, ktorí sa na referende zúčastnili, sú hlúpi dezoláti, ktorí sadli na lep manipuláciám opozície, konkrétne jej najvýraznejšiemu predstaviteľovi. Celkový obraz dotvára takisto síce legitímny, ale diskutabilný postoj pani prezidentky (nezúčastniť sa na referende).

Tým druhým postrehom je nespochybniteľný fakt. Napriek neplatnosti plebiscitu bezmála 1,2 milióna ľudí v&nbsp;ňom vyjadrilo svoj názor. Týždenník Trend ako jeden z&nbsp;mála médií a&nbsp;myslím, že aj prvý na Slovensku upozornil v&nbsp;článku <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.trend.sk/spravy/graf-dna-pocet-hlasov-zmenu-ustavy-dosiahol-takmer-pocet-hlasov-pre-byvalu-koaliciu">https://www.trend.sk/spravy/graf-dna-pocet-hlasov-zmenu-ustavy-dosiahol-takmer-pocet-hlasov-pre-byvalu-koaliciu</a> na to, že počet ľudí, ktorí žiadali zmenu ústavy, by pri štandardnej účasti vo voľbách (ako napríklad v&nbsp;roku 2020) postačoval na vytvorenie ústavnej väčšiny!

Moje postrehy uvádzam ako príklady možných príčin dlhodobo rozdelenej spoločnosti, téme, o&nbsp;ktorej som aj pôvodne chcel napísať. Náhoda a&nbsp;preklep pri písaní pôvodného názvu komentára, ktoré zmenili slovo „rozdelení“ na „rozdielni“, to priam zázračne vystihli. Rozdelení nie sme preto, že sme rozdielni, ale preto, s&nbsp;akým rešpektom či nerešpektom k&nbsp;rozdielnym názorom pristupujeme. Ak si s&nbsp;blížiacimi voľbami demokratické sily volajúce po spájaní skutočne želajú dialóg, mali by vedieť v&nbsp;prvom rade rátať, v&nbsp;tom druhom, s&nbsp;kým ten dialóg spájania vedú.

Vlastnenie „pravdy“ v&nbsp;rámci svojej bubliny je síce príjemnejšie ako jej hľadanie v&nbsp;priestore iných názorov, ale nič nerieši, keďže demokracia je založená na hlase väčšiny.<br>