Hrá sa za prísnych pandemických opatrení, z najkvalitnejšej súťaže NHL prišlo reprezentácie posilniť minimum hráčov, diváci majú na zápasy obmedzený prístup, napriek tomu to vyzerá mimoriadne nádejne. Slovensko roky nevstúpilo do turnaja takýmto suverénnym spôsobom, takže účasť vo štvrťfinále je reálna, čo sa podarilo naposledy v roku 2013. Dalo by sa povedať, chvalabohu, že aspoň nejaké dobré správy prichádzajú. Úspechy mladých hráčov pod vedením trénera Craiga Ramsayho aspoň trocha dávajú zabudnúť na mizériu, ktorú sledujeme vôkol. A špeciálne na domácom politickom ihrisku. Kombinácia amatérskych rozhodnutí, podozrenia zo spravodajských hier, rezignácia z politického posolstva či nadbiehanie konšpiračnému vkusu je z hľadiska vnímania politiky verejnosťou rizikom. Stačí len, keď sa pozrieme na to, čo sa udialo v koalícii a opozícii za niekoľko dní.

Zarezonovalo najmä stretnutie 10 najmocnejších ľudí v štáte na pôde SIS. Napriek tomu, že išlo o schôdzku v priestoroch tajnej služby, príliš dlho utajená neostala. Navyše doteraz nikto dôveryhodne jej význam nevysvetlil. Prezidentka aj ostatní účastníci síce tvrdia, že nedebatovali o ničom zo živých spisov, na druhej strane sa však objavujú informácie, že sa s kľúčovými vyšetrovaniami môže manipulovať. Uvidíme, čo ešte vypláva na povrch. Už teraz je jasné, že žiadne rokovanie vrcholových politikov, prokurátorov, policajtov a tajných štandardné nemôže byť a ani náhodou nemôže prispieť k dôveryhodnosti prebiehajúcich protikorupčných procesov.

Z tohto uhla pohľadu sa nedá prehliadnuť ani vývoj situácie okolo riaditeľa NAKA Branislava Zuriana, ktorého nedávno policajný prezident Kovařík vychvaľoval za vynikajúce výsledky jeho úradu, nakoniec mu po odstúpení z funkcie bývalí kolegovi pri domovej prehliadke vyvalili baranidlom dvere. Nakoľko sú tieto metódy akceptovateľné, obzvlášť, ak Zurian upozorňoval na to, že bude vyšetrovateľom nápomocný a policajtom by bol dokonca schopný v neprítomnosti doručiť aj kľúče od bytu, ostáva na zamyslenie.

Pri výpočte momentov, ktoré nepotešili, by sme nemali zabudnúť ani na ministra pôdohospodárstva Mičovského. Ten síce už dlho úradovať nebude, ale neúspešným bojom so zákulisnými hráčmi v agrobiznise, rovnako ako katastrofálnym inštinktom na personálne nominácie sa už presláviť stihol. Napriek tomu, že ho varovali, aby za novú šéfku Slovenského pozemkového fondu nevymenoval expriateľku mafiána Kaštana Gabrielu Bartošovú, urobil tak. Tá nakoniec skončila vo väzbe pre podozrenia, že figuruje v korupčnej kauze spájanej s Kvietikom, čo už bolo asi aj na Mičovského príliš.

Podozrenia vyvoláva i kampaň na podporu očkovania organizovaná Lengvarského ministerstvom zdravotníctva. Hoci ide o kľúčovú mediálnu udalosť, ktorá môže zachrániť množstvo životov, zo zatiaľ dostupných informácií vyplýva, že je organizovaná neštandardne a hrozí, že sa napriek značným vynaloženým prostriedkom minie účinkom. Ak do celého cirkusu zaradíme ešte boj o moc v takmer už mimoparlamentnej strane Za ľudí a Ficov radikálny príklon ku konšpiračnej scéne, ostáva na zamyslenie, kam sa to naša politická špička rúti.

Kyvadlo sa vychýlilo takým spôsobom, že vlastne už môžete robiť v politike, čo chcete, pretože pri stupni bizarnosti, ktorý dosiahla, je v podstate všetko obhájiteľné. Otázka je, či by sa to nemalo v záujme zachovania aspoň bazálnej dôvery v našich volených zástupcov robiť presne naopak. Zaviesť do politiky čo najviac železných pravidiel, cez ktoré jednoducho nikdy nepôjde vlak. Podobne, ako to má nastavené tréner Craig Ramsay v reprezentácii. Bol by to optimistickejší pohľad, než máme dnes.