Pod vplyvom aktuálnych skutočností je čoraz viac odstrašujúce, že na čele inštitúcií, ktoré majú takmer neobmedzenú moc pri ovplyvňovaní vyšetrovania aj tých spoločensky najzávažnejších káuz, boli ľudia ako bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka či ešte stále súčasný, aj keď za mrežami momentálne oddychujúci špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Samozrejme, ktokoľvek sa z rôznych príčin môže dostať do konfliktu s paragrafmi. Žiaľ, u ľudí, ktorí si svoje povolanie vybrali dobrovoľne a vedeli, že práve rešpektovanie zákonov je bezpodmienečným základom ich práce, to môžeme považovať za katastrofu. Ich správanie ničí dôveru občanov v právny štát. Na mieste je otázka, ako je možné, že hoci sa dlhodobo objavovali pochybnosti o tom, ako obaja vrcholoví prokurátori zastávajú svoje posty, naďalej neohrozene ostávali vo funkciách. Bez politického vplyvu by to určite nešlo.

 

Trnka, ktorému Kočner vulgárne nadával a považoval ho za svojho poskoka, je napriek viacerým závažným kauzám stále prokurátorom, aj keď má už rok pozastavenú činnosť a berie len tretinu mzdy. Za zavádzajúce televízne vyjadrenie o prepustení Majského z väzby dostal zatiaľ len smiešny trest -
15 percent z platu na tri mesiace. Ani ten ešte nie je vzhľadom na odvolanie právoplatný. Navyše, ak by Trnka o svojej pravde presvedčil odvolaciu disciplinárnu komisiu, budú mu musieť zvyšok mzdy, čo predstavuje sumu takmer 30-tisíc eur, doplatiť. Môžeme len dúfať, že v tomto prípade nie sme na konci príbehu, pretože vyšetrovanie prešľapov bývalého šéfa generálnej prokuratúry, ktorý sa preslávil videom, kde sa skvele zabáva s Počiatkom na tom, ako Slota v emisnom škandále oholil o milióny Fica, stále beží. Zatiaľ na slobode, na rozdiel od jeho kolegu.

V podstatne ošemetnejšej situácii je momentálne hlava špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, známy tým, že zo 61 prípadov, ktoré osobne dozoroval, neobžaloval nikoho. Napriek tomu, že sa mal viac venovať riadeniu úradu, spisy si veselo prideľoval. Výsledok je však taký rozpačitý, že sa zdá, akoby to robil len z toho dôvodu, aby závažné kauzy zamietol pod koberec. Dôvody, pre ktoré sedí vo väzbe, sú s predstavou o zástancovi zákona absolútne nezlučiteľné. Polícia ho totiž viní zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z prijímania úplatku a zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Fotografia sediaceho Kováčika s rúškom na tvári a so „želiezkami“ na rukách sa stane symbolom, ktorý bude pravdepodobne braný ako jeden z najvýraznejších úspechov vlády Igora Matoviča. Je totiž zrejmé, že bez zmeny na najvyšších politických poschodiach by sa pochybné štruktúry na prokuratúre, v polícii aj v súdnictve rúcať nezačali. 

Na celej udalosti je príznačné to, že jediný zo súčasných politikov, ktorý sa Kováčika zastal, je Robert Fico. Urobil to svojím tradičným spôsobom, na ktorý sme boli zvyknutí z čias, keď ešte bol premiérom. Za všetko vždy mohli médiá. Aj teraz sú vinné. Podľa najdlhšie pôsobiaceho premiéra si väzbu šéfa špeciálnej prokuratúry objednali u orgánov činných v trestnom konaní. Ani náhodou za to nemôže samotný Kováčik, ktorý napríklad doteraz hodnoverne nevysvetlil, ako prišiel k sume 200-tisíc eur, ktoré v hotovosti zložil v banke.

Robert Fico by mal s verbálnou ochranou svojich ľudí čo najskôr prestať, ak mu teda na nich aspoň trochu záleží. Jeho obha­joba a pochvaly sa totiž úplne míňajú účinkom a vo finále dotknutým osobám vôbec nerobia dobre. Naopak, vyznievajú ako rozsudok. Potvrdiť to môže Monika Jankovská, Kajetán Kičura a najnovšie aj Dušan Kováčik. Večný predseda Smeru by si mal definitívne uvedomiť, že na „kus dobrej roboty“ sa inak pozerá on a inak vyšetrovatelia, ktorí majú konečne rozviazané ruky.