Pomyselné dno sa podarilo preraziť Milanovi Mazurekovi, poslancovi strany, ktorá podľa polície neváha propagovať fašistické symboly aj na charitatívnych akciách. On sám o svoj parlamentný mandát prišiel v minulom volebnom období, keďže bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky, ale ani to mu nezabránilo arogantným spôsobom zneužiť tragédiu vo vrútockej škole. Útočníka, ktorý nožom zabil učiteľa a dobodal deti, na sociálnej sieti okamžite označil za „príslušníka diskriminovanej menšiny“. Následne vyzval politikov, ktorí sa hlásia k rómskej národnosti - Biháriovú a Polláka -, aby „prevzali zodpovednosť za činy svojej komunity a prestali kecať nezmysly o diskriminácii“. Na záver ešte všetkým ľuďom odporučil, aby si „vybavili zbrojné preukazy“, pretože štát ich podľa neho ochrániť nedokáže. Jeho status, samozrejme, vzbudil masívny ohlas u názorovo spriaznených jedincov, takže pod ním nebola núdza o nenávistné komentáre. Akoby nebola podstatná samotná desivá udalosť, jej príčiny a tragické následky, ale rasový pôvod páchateľa. To je však len čiastočný problém. Dôležité na zneužití témy bolo, že Mazurek vôbec nemal pravdu. To, že páchateľ nebol rómskej národnosti, totiž rýchlo potvrdila polícia. Reakcia pána poslanca bola mimoriadne charakterná. Iných politikov síce na zodpovednosť vyzýval, ale sám ju odmietol prijať a nedokázal si priznať, že tvrdil niečo zavádzajúce. Uspokojil sa s tým, že časť, v ktorej klamal, jednoducho zo statusu vymazal. Možno je so sebou doteraz spokojný, veď úlohu zo svojho uhla pohľadu splnil, opäť zbytočne vybičoval vášne ľudí, prispel k šíreniu násilia a okrem nezmyselného vyzbrojovania občanov neponúkol žiadne riešenie. Išiel vlastne v línii, ktorú držia členovia Kotlebovej ĽSNS - vo vyjadreniach sú hrdinovia, no keď príde isté k istému, zmenia sa na negramotných občanov, ktorí v podstate ani nedokážu pracovať s počítačom.

Dôležité na celom zneužití témy bolo, že Mazurek vôbec nemal pravdu. To, že páchateľ nebol rómskej národnosti, totiž rýchlo potvrdila polícia. Reakcia pána poslanca bola skutočne charakterná. Iných politikov síce na zodpovednosť vyzýval, ale sám ju odmietol prijať a nedokázal si priznať, že tvrdil niečo zavádzajúce. Uspokojil sa s tým, že časť, v ktorej klamal, jednoducho zo statusu vymazal.
Ľuboš Kamenistý

Ešte podstatne viac mediálnej pozornosti si užil Maroš Kramár, ktorý sa v zostrihu relácie Inkognito dotkol prstom pozadia maskérky. Skutočnosť, že táto pasáž sa nikdy nemala dostať do vysielania, je zrejmá. Či sa týmto nešťastným gestom skutočne dopustil sexuálneho obťažovania, je však aj podľa expertov, ktorí sa téme venujú, už trocha sporné. Rozhodne však sporné nie je to, že jeho obrana a slová, ktoré použil na vysvetlenie udalosti, boli mimoriadne trápne. Namiesto toho, aby prejavil aspoň kúsok empatie a vysvetlil, že chápe, že jeho gesto bolo nevhodné a iste bolo divákom nepríjemné, povedal, že sa nemieni ospravedlňovať, a svojim kritičkám šplechol do očí, že „ohrdnuté ženy, ktorých sa nikto nedotýka, ho nezaujímajú“. Ak v prípade Mazureka arogantnosť príliš neprekvapuje, pretože je vykalkulovanou súčasťou jeho politickej existencie, u herca Kramárovho formátu je ťažko pochopiteľná.

V každom prípade je dobré, že uvedené slová neostali bez povšimnutia. Aj vďaka nim totiž vieme, že moderné Slovensko 21. storočia máme stále v nedohľadne.