Priznajme si, že jarná hokejová atmosféra dokáže na chvíľu zastaviť čas a má silu mobilizovať masy.
Slovenský hokej je bezpochyby úspešný príbeh bez ohľadu na to, či sa ním stal navzdory alebo vďaka podmienkam a okolnostiam, ktoré ho v rôznych obdobiach sprevádzali. Po tridsiatich rokoch môžeme s pokojným svedomím vyhlásiť, že ak by sme v iných športoch, ale aj iných spoločenských oblastiach dosahovali dlhodobo úroveň ľadového hokeja, boli by sme určite úspešnejšou a sebavedomejšou krajinou.
O hokej som za vždy ako fanúšik intenzívne zaujímal, keďže bol súčasťou našej rodiny. Často mi prekážalo, ako dokážu ľudia, ktorí počas roka o hokej ani „nezakopli“, na jednej strane prežívať a užívať si spoločné úspechy a na druhej, v prípade prehier, zatracovať, haniť a urážať. Dnes mi to už neprekáža. Uvedomil som si totiž, že ak je hokej na Slovensku spoločenský fenomén, prirodzene priťahuje masy, ktoré sa s ním identifikujú a prejavujú najrozličnejšie emócie a názory.
Hokej nám však prináša viac. Okrem humoru, ktorý najlepšie vystihuje hláška „tak určite“, odráža nielen mentalitu národa, ale aj jeho vývoj. Aj keď je to náročné, úmyselne nespomeniem veľké víťazstvo a titul majstrov sveta ani všetky potupné prehry. Uvediem iný príklad, ktorý ma dostal a presahuje hokej ako taký.
V roku 2011 sa na Slovensku konal svetový šampionát. Očakávania boli obrovské, zostava plná hviezd mala byť zárukou minimálne medailového úspechu. Ale nebola. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny. Vtedajšia dezilúzia patrí medzi najväčšie v histórii, no napriek (možno aj vďaka) tomuto faktu sa udiala pravdepodobne najemocionálnejšia a najmagickejšia scéna slovenského športu vôbec.
Po poslednom zápase s Dánskom, v ktorom už vlastne o nič nešlo, sa v slzách lúčil s reprezentačnou kariérou dnes už nebohý Pavol Demitra. Napriek obrovskému sklamaniu plný bratislavský štadión poskytol nielen jemu, ale v podstate celej „zlatej generácii“ hráčov ovácie a vďaku, ktorá patrí majstrom sveta.
Rok nato získali Slováci v Helsinkách strieborné medaily...
Verím, že história šampionátov rokov 2011 a 2012 dlhodobo zmenila nielen vnímanie športových úspechov a neúspechov, ale ukázala aj podstatu športu v spoločnosti tým najsprávnejším spôsobom.
