Jednorazové vládne príspevky ľuďom vo mne vzbudzujú nedôveru. Jednak zaváňajú kupovaním voličov, jednak trochu pripomínajú výhru v lotérii. A viete, ako je to s výhrami. Povedzme, stavíte zopár eur na prehru našich hokejistov s Kanadou - presný výsledok 5 : 1 - a získate, čo ja viem, 100 eur. V eufórii si rýchlo kúpite niečo pre svoje potešenie, potom zaplatíte v krčme rundu kamarátom, pričom jeden z nich - vždy sa nájde taký dobrák - si objedná dvanásťročnú, oprášenú dvojitú whisky. Medzičasom sa o vašom úspechu v tipovaní dozvie manželka a dcéry a zrazu si spomenú, že nutne potrebujú nový crop top či letné topánky. Na konci zostanete v hlbokom mínuse a matná spomienka na radosť z výhry naberie trpkú príchuť z prešustrovaných peňazí.
Tentoraz je to však trochu inak. Stoeurová jednorazová pomoc, ktorú v týchto dňoch vláda schválila ohrozeným skupinám, aby zmiernila dôsledky všadeprítomného zdražovania, je trochu z iného súdka. Žijeme zložité časy, inflácia útočí na rodinné rozpočty a požiera úspory. Ľudia obracajú každé euro a väčšina z nich zrejme nevyhodí prachy na rôzne rozmary. Dá sa predpokladať, že peniaze z poukážky poputujú na celkom prozaické veci: chlieb, mlieko, zemiaky, možno splatenie nejakých dlhov a to je asi tak všetko.
Inými slovami - dnes sa každá pomoc ráta.
Ale vždy je tu nejaké ale. Podľa všetkého sme ešte len na začiatku veľkej , dlhej ekonomickej krízy, preto súčasné podporné balíky sú zrejme len prvé lastovičky. Vláda v najbližších časoch bude musieť nielen pomáhať, ale priam zachraňovať, a nielen ľudí, ale celé ekonomické odvetvia. Pri predpokladaných klesajúcich príjmoch do rozpočtu to bude mimoriadne náročná úloha. Priam nadľudská. Ale dúfajme, že sa ju podarí zvládnuť.
Inak nám zostane posledná možnosť. Natankovať za 80 eur plnú nádrž, za zvyšok kúpiť obložené bagety a chladené nápoje a odviezť sa niekam do hája.
