Michal Teplica

Tá zachytáva špionážnu aktivitu vojenského pridelenca na ruskej ambasáde, ako verbuje redaktora konšpiračných, dnes už zablokovaných Hlavných správ. Záznam je šokujúci zo všetkých stránok. Najmä obsahom rozhovoru, kde v&nbsp;závere Rus bezstarostne vyťahuje keš - „pre teba 500 eur“ a&nbsp;„pre kamaráta 500 eur“. Absurditu scény dotvára aj pozoruhodne kvalitný záznam.

Nahrávka je už dnes súčasťou vyšetrovacieho spisu a&nbsp;základom pre plne legitímne kroky NAKA a&nbsp;prokuratúry voči obvineným a&nbsp;zadržaným osobám, ako aj pre Slovenskú republiku, ktorá už vyhostila troch ruských diplomatov. V&nbsp;tomto, zdá sa, jednoznačnom prípade ostáva znovu visieť otázka neustále sa opakujúcich únikov z&nbsp;vyšetrovania bezpečnostných zložiek štátu, končiacich sa vždy v&nbsp;tom istom denníku.

Odhaleniu ruskej špionáže predchádzala dôležitá udalosť. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) rozhodol podľa zákona o&nbsp;kybernetickej bezpečnosti o&nbsp;zablokovaní dezinformačného webu Hlavné správy. Urobil tak na základe podkladov od bezpečnostných zložiek štátu. Napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine a&nbsp;uvedomeniu si negatívnej úlohy dezinformačných webov v&nbsp;nej je namieste diskusia o&nbsp;správnosti tohto rozhodnutia. Lepšie povedané, o&nbsp;mechanizme, pravidlách a&nbsp;procese, ako sa k&nbsp;tomuto rozhodnutiu NBÚ dopracoval.

Prvým, zrejme menej dôležitým kritizovaným bodom bolo to, že NBÚ rozhodol na základe svojho dočasného práva, ktoré schválila vláda a&nbsp;následne parlament v&nbsp;zrýchlenom legislatívnom procese. Zásadne väčším problémom je vágna definícia škodlivého obsahu a&nbsp;dezinformácie v&nbsp;zákone, osobitne, ak NBÚ rozhodnutie nevysvetľuje a&nbsp;nevysvetľuje ani metodiku, ako škodlivosť vyhodnocuje.

Téma rovnováhy medzi bojom s&nbsp;dezinformáciami a&nbsp;možným obmedzovaním slobody prejavu, ktoré by mohli byť namierené napríklad proti novinárom, ale aj politickým oponentom, nie je nová. Medzinárodné inštitúcie dlhodobo varujú pred tým, aby zákony zamerané na boj s&nbsp;dezinformáciami mohli byť zneužité na obmedzovanie slobody prejavu. Problém potvrdzujú aj názory odbornej verejnosti z&nbsp;oblasti práva. Tie zdôrazňujú, že blokovanie webových stránok z&nbsp;dôvodu, že tieto stránky obsahujú dezinformácie, by malo spĺňať požiadavky na jasnosť, zrozumiteľnosť, predvídateľnosť právnych noriem či predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci. To všetko je pri rozhodnutí NBÚ o&nbsp;zablokovaní Hlavných správ prinajmenšom diskutabilné. Možným riešením by mohlo byť napríklad rozhodnutie vykonávané na základe príkazu súdu. Tak je to upravené pri blokovaní webových stránok, na ktorých sa nezákonne prevádzkujú hazardné hry.

Ani v&nbsp;boji s&nbsp;jednoznačným nepriateľom v&nbsp;čase vojny na Ukrajine a&nbsp;oprávnenej podpory a&nbsp;solidarity s&nbsp;jej obyvateľmi by sme v&nbsp;prospech dobrého cieľa nemali uplatňovať nedokonalé a&nbsp;neúplné zákony. Inak sa nám môže ľahko stať, že v&nbsp;budúcnosti, pri inom zložení vlády a&nbsp;parlamentu, budú rovnakou právnou úpravou blokované štandardné médiá, označované mocou ako dezinformačné. Napríklad ako v&nbsp;Rusku, kde za slovo „vojna“ hrozí 15 rokov väzenia.

Text: Michal Teplica, generálny riaditeľ News and Media Holding