Rastislav Boldocki

Takže sú to už tri roky od prvého prípadu kovidu na Slovensku. Výročie som si pripomenul krátkou večernou prechádzkou Líščím údolím, v spoločnosti ojedinelých bežcov a psičkárov som si v hlave premietal prvé pandemické mesiace. Počas tvrdých lockdownov sme s rodinou využili každú príležitosť zabehnúť práve sem, do tohto kúska mestskej zelene, zacvičiť si, zahrať pingpong, s trochou šťastia stretnúť známeho a prehodiť s ním dve-tri slová. Prevetrať sa, rozbiť monotónnosť. A poviem vám, nie sú to vôbec zlé spomienky. Naopak, keď sa na to spätne pozerám, boli to radostné chvíle.

<br>Už vlastne ani neviem, prečo sme pri ďalších vlnách postupne upúšťali od tohto rituálu. Nekonečné obmedzenia nám čoraz viac liezli na nervy, stávali sme sa čoraz podráždenejšími a odovzdane čakali, kedy sa to celé konečne pominie. Chytili sme sa do klasickej pasce spomienkového optimizmu, tak veľmi sme túžili po „normálnom živote“, až sme trochu zanevreli na prítomnosť. Akoby nám chýbali vnútorné sily naplno si užiť daný okamih, hoci aj pandemický. Pritom nám muselo byť jasné, že život po korone už nebude rovnaký, lebo rovnakí nebudeme ani my, že aj tie navlas rovnaké veci budeme vnímať a prežívať trochu inak. Čiže žiadny návrat k pohodliu a istotám, ale nová, postpandemická situácia. So svojimi výzvami, s ťažkosťami a - drobnými potešeniami. Ak chcete obrazne, so svojimi oázami zelene.

<br>Prečo toto píšem? Lebo aj tri roky po jej prepuknutí pandémia stále výrazne rozdeľuje a traumatizuje spoločnosť. Vo verejnom priestore stále lietajú urážky, obvinenia, dokonca aj trestné stíhania. Namiesto toho, aby sme sa tešili, že sa nám podarilo prežiť, stále pátrame po zlyhaniach a vinníkoch, označujeme ľudí za idiotov, zosmiešňujeme ich, niektoré veci bagatelizujeme, ďalšie zveličujeme. A pravda je taká, že všetci sme robili chyby, mali svoje úniky, skraty a omyly. A dá sa to pochopiť, veď s nákazou podobnou kovidu sa predtým nikto z nás nestretol. 

<br>Asi by bolo najzmysluplnejšie, aby sme sa každý pozreli na seba, zobrali si z pandémie to pozitívne, uvedomili si, čo nám dala a čo vzala. A pohli sa konečne dopredu. Lebo život nám pomaly, ale isto uniká medzi prstami.<br>

Trojročný kovid: Pozrime sa každý na seba a nechajme pandémiu pandémiou, nerobí to dobrotu

Rastislav Boldocki

Autor článku

Rastislav Boldocki

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Trojročný kovid: Pozrime sa každý na seba a nechajme pandémiu pandémiou, nerobí to dobrotu

Rastislav Boldocki

Súvisiace články

KOMENTÁR Rodinné tragédie: Sú posledné vraždy daňou za covid a vojnu na Ukrajine?

Pomoc mladým a rodinám: Politici sa chvália tým, čo by malo byť samozrejmé

Absencia mierových iniciatív: Sú snahy o ukončenie bojov a zabíjania na Ukrajine uletené?

Katastrofa v čase vojen: Zemetrasenie nám opäť pripomenulo ľudskú malichernosť a zraniteľnosť

Zbytočné referendá: V minulosti voliči rozhodovali aj o ufónoch, ale v niečom ich prekonáme

Autor článku

Rastislav Boldocki

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás