Rastislav Boldocki

Čo sa vám vybavuje v súvislosti s februárom 1989? Pomôžem vám, trochu som googlil. Umrel Ondrej Nepela, poslední sovietski vojaci opustili Afganistan, súd v Prahe odsúdil Václava Havla na deväť mesiacov za mrežami. Úplne iné časy, celkom iný svet. Za vyše tridsaťtri rokov ľudstvo zažilo nevídané zmeny, niečo však s určitosťou pretrvalo - nezmyselná nenávisť. Presne 14. februára 1989 uvalil iránsky duchovný vodca Chomejní fatvu na britského spisovateľa s indickými koreňmi Salmana Rushdieho a v týchto dňoch náboženský fanatik Hadi Matar svojrázny verdikt smrti takmer naplnil. Je skutočne zázrak, že oceňovaný autor početné bodné rany prežil.

Satanské verše, dielo, v ktorom spisovateľ údajne zosmiešnil proroka Mohammeda a za ktoré strhol na seba hnev extrémnych moslimov, som nečítal. Zato Deti polnoci ma nadchli. Cez príbeh chlapca s nadprirodzenými schopnosťami narodeného v deň vyhlásenia indickej nezávislosti Rushdie vtiahne čitateľa do moderných dejín krajiny. A už ho nepustí do samého, pomerne nešťastného konca. Humor, nápaditosť, mágia. Originálny štýl, metafory, múdrosť. Človek si povie, čo by som dal, keby som takto dokázal písať. A o to nepochopiteľnejšie mu je odhodlanie zavraždiť nadaného spisovateľa, ktorý sa previnil len tým, že iným odovzdáva svoje videnie sveta, ale aj intímne myšlienky a pocity.

Odhodlanie, na ktorom sa, ako vidíme, za vyše 33 rokov nezmenilo nič. Alebo sa zmenilo, ale k horšiemu? Veď Hadi Matar sa odhodlal k činu práve teraz. V jeho úchylnej mysli konečne dozrel čas urobiť to, čoho sa Salmon Rushdie za celé tie desaťročia obával, pre čo musel žiť v permanentnom strachu.

Je načasovanie útoku naozaj náhoda? Či je len smutným dôsledkom celospoločenských nálad? Pozrime sa na to inak. Nikdy v dejinách sa nenapísalo viac názorov, či už rozumných, alebo vyslovene hlúpych, ako v súčasnej dobe sociálnych sietí. A zrejme nikdy autori týchto názorov nebrali seba vážnejšie ako dnes. Stačí pár slov a už je oheň na streche a lietajú vyhrážky. Malé virtuálne fatvy, ktoré možno nevolajú zrovna po krvi, ale burcujú nezmyselnú nenávisť. Odtiaľ je k násilu len malý krok.