Napríklad z Ružového pantera, v ktorom organizačne vyspelých zločincov do zúfalstva privádza svojimi bláznivými, náhodne generovanými kúskami inšpektor Jacques Clouseau v podaní legendárneho herca Petra Sellersa. Žiaľ, efektívne tento boj spravodlivého amatéra s podlými profesionálmi môže fungovať jedine na filmovom plátne. Ak sa podobná improvizácia dostane aj do reálnej práce orgánov činných v trestnom konaní, najpravdepodobnejšie je, že z toho vyjde výlučne podobný chaos, akého sme svedkami v prípade odpočúvaných „pytliakov“ z poľovníckej chaty v Čifároch pri Leviciach.

Pozrime sa na obe dotknuté strany prípadu. Čo nám uniknuté odposluchy prezradili o nahratých účastníkoch lesnej besiedky? V podstate nič iné ako to, čo sme o nich už doteraz tušili. Z predčasne zverejnenej komunikácie je zrejmé, že medzi Ficom, Kaliňákom a rodinou Bödörovcov sú obzvlášť tesné vzťahy a ich spolupráca je nadštandardná, hoci sa to v minulosti politici snažili bagatelizovať. Vypovedá o tom aj ochota majiteľa bezpečnostnej agentúry Bonul zohnať predsedovi Smeru protestujúcich na stranícke mítingy. Takisto vidíme, do akých sfér politikov majú prístup advokáti - Kočnerov obhajca Para či syn policajného exprezidenta Gašpara, ktorí pomáhajú vystavať výpoveď najlepšiemu ministrovi vnútra v dejinách Slovenska. Na snímkach je citeľný cynizmus politikov. Fico siahodlho vysvetľuje, ako mu prekonanie korony na zahraničnej dovolenke dalo zabrať, ako odpadol a život mu zachraňoval prísediaci nemecký lekár. Ani dramatická osobná skúsenosť mu však nikdy nebránila na verejnosti spochybňovať očkovanie či protipandemické opatrenia, ktoré neváhal prirovnávať k fašizmu. Na charaktere im nepridáva ani pasáž o Lučanskom, z ktorého síce robia martýra, pokojne by však na neho hodili zodpovednosť za nomináciu kajúcnika Makóa na šéfa kriminálneho úradu finančnej správy. Veď toto tvrdenie už podľa nich mŕtvy generál nemôže vyvrátiť. O obsahu spomínaných diskusií spod parožia si môžeme myslieť svoje, podstatnejšie však je, že na trestnoprávnu koncovku zatiaľ nestačia.

Najmä aktuálnejšie fakty naznačujú, že skôr ako o nahratých poľovníkoch sa podstatne závažnejšie veci dozvedáme o postupe orgánov činných v trestnom konaní. A príliš dôvery to nevzbudzuje. Nehovoríme len o podozrivom úniku videí do médií krátko pred tým, ako mal súd rozhodnúť o predĺžení väzby policajného exprezidenta Gašpara. Krajská prokuratúra uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci pytliactva zmietla zo stola. Jej názor je, že právna kvalifikácia na inštalovanie odposluchov bola nedôvodná. Tvrdenie vyšetrovateľa Juhása, že páchateľ konal závažnejším spôsobom, pretože použil zbraň, je nezmysel. Vyšetrovateľ podľa krajského prokurátora skutok nadhodnotil, pretože pri trestnom čine pytliactva zákon predpokladá, že páchateľ bude loviť zviera so zbraňou.

Verejnosť citlivo vníma kauzy z obdobia Ficovho panovania, hoci sa najdlhšie slúžiaci predseda vlády horlivou aktivitou snaží, aby upadli do zabudnutia. Je zrejmé, že za neho existoval systém „našich ľudí“, ktorým bolo dovolené prakticky všetko a zákony na nich boli krátke. To však automaticky neznamená, že by sa teraz v snahe o vyvodenie zodpovednosti mala spravodlivosť zneužívať a malo by sa postupovať v štýle, v ktorom účel posväcuje všetky prostriedky. Nie je to, našťastie, ani po vôli všetkým účastníkom, ktorí do trestnoprávnych procesov vstupujú. Premotivovanosť je v tomto prípade mimoriadne škodlivá. Podobnými nelegitímnymi postupmi sa totiž vytvárajú pochybnosti, ktoré budú mať za následok len to, že voliči prestanú obvinenia, ktoré mali viesť k očiste spoločnosti od korupcie, brať vážne. Kto z toho bude profitovať, je ľahko pochopiteľné.