Do sídla NAKA, ktorej šéf sedí vo väzbe, vtrhla polícia, ktorej prezident sedí vo väzbe, na pokyn inšpekcie ministerstva vnútra, ktorej riaditeľ sedí vo väzbe, aby zhabala spis šéfa tajnej služby, ktorý takisto sedí vo väzbe. Bolo by to aj pomerne vtipné, keby sa za týmto zjednodušujúcim opisom nevynárali vážne súvislosti naznačujúce, že situácia medzi silovými zložkami v štáte má od normálnosti ďaleko. A nie je to pre časté zatýkanie.

Stále by totiž malo platiť, že za mrežami by mal skončiť každý, komu bude dokázaná vina, a taký človek sa nesmie vyhnúť adekvátnemu trestu. To, že niekto páchal protizákonnú činnosť ako policajt, iste nebude poľahčujúca skutočnosť, no obvinenie ani tak nesmie byť aktom pomsty či prekrútenia paragrafov. Nejde totiž o medzirezortné vybavovanie účtov, ako sa súčasná situácia môže navonok javiť, ale o niečo oveľa dôležitejšie - o spravodlivosť. Kľúčovým problémom začína byť protichodné hodnotenie toho, čo orgány činné v trestnom konaní považujú za skutok, za ktorý má byť vznesené obvinenie, a čo nie. Tu sa nožničky začínajú roztvárať až príliš. Ukazuje sa, že niektorí jedinci sa naozaj nezastavia pred ničím a budú si svoje pozície brániť aj za cenu podivných konštrukcií.

Aktuálnym príkladom, ako sa to robiť nemá, je kauza exšéfa NAKA Branislava Zuriana, proti ktorému vypovedá bývalý námestník SIS Boris Beňa. Tento kajúcnik aj svojim výpovediam vďačí za to, že z doživotia, ktoré mu pôvodne hrozilo, vyviazol len s podmienečným trestom a momentálne je na slobode. Bývalého vysokopostaveného člena Policajného zboru Zuriana obvinil vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti. Vecou, ktorá zarezonovala, bolo, že napriek Zurianovej spolupráci s vyšetrovateľom mu pri domovej prehliadke vyrazili dvere od bytu. Už vtedy sa objavili podozrenia, že sa nepostupuje štandardne, no bodku za prípad dala až prokurátorka generálnej prokuratúry, ktorá po preskúmaní uznesenie o obvinení zrušila a skonštatovala, že bolo nezákonné, neopodstatnené, predčasné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odstrašujúco znie najmä veta, v ktorej sa hovorí, že policajný vyšetrovateľ skutok neprípustným spôsobom nadkvalifikoval.

Obavy vyvolalo aj zhabanie živých spisov v NAKA v kauze Očistec, v ktorej figuruje Bödör, Kováčik či Gašpar, ale záujem mali vyšetrovatelia aj o spis bývalého riaditeľa SIS Pčolinského. Raziu zrealizovala opäť policajná inšpekcia, ktorej šéf Adrián Szabó (nominant exministerky vnútra Denisy Sakovej a nedávny účastník neúspešne utajovaného stretnutia 10 najmocnejších ľudí štátu) už momentálne sedí v kolúznej väzbe, pretože údajne za úplatky vynášal citlivé informácie. Neuspokojil sa pritom len s peniazmi, bral vraj aj mobily či televízory a korupcia bola podľa prokuratúry bežnou súčasťou jeho života. V tomto prípade je však závažnou informáciou úplne rozdielny pohľad, ktorý na zásah majú dozorujúce orgány. Kým krajská prokuratúra v akcii problém nevidí a odobrila ju, Lipšicova špeciálna prokuratúra ju považuje za neštandardnú a generálny prokurátor Žilinka nariadil preskúmanie jej zákonnosti a opodstatnenosti.

Zurianov prípad i zásah v NAKA majú spoločného menovateľa, a tým je ohrozená dôvera v nezávislosť vyšetrovania. Nad tým by sa mali kompetentní zamyslieť, pretože práve diametrálne odlišné právne závery k aktuálnym kauzám, ktoré zaznamenávame čoraz častejšie, môžu pôsobiť akokoľvek, len dôveryhodne to nebude.