Naposledy ma dokonca rozčúlilo kurzové spravodajstvo - dolár zaznamenáva historické maximá oproti euru. Aby bolo jasné, osobne nemám nič proti americkej mene, znepokojil ma taký rýchly prepočet. Ak ste v januári zarábali 1 000 dolárov, dnes vám na výplatnú pásku naskočí iba deväťsto. Len tak, z ničoho nič, bez akéhokoľvek vášho pričinenia je zelená stovka fuč.

Viem, viem, nemôžem sa na to takto pozerať, kurzy sú nevyspytateľné, často sa menia, raz si hore, inokedy dole. Navyše výplatu dostávame v eurách, nie v dolároch, tak v čom je problém?

Poviem vám, v čom je problém. Ani by ma nehlo špekulovať a prepočítavať kurzy, keby sme si za našu eurovú výplatu mohli každý mesiac kúpiť to isté. Bohužiaľ, nemôžeme. Ceny rastú a zrejme ešte chvíľu budú rasť. Čiže nie je to len o dolároch. Ani tisíc eur zo začiatku roka sa nerovná dnešnej tisícke.

Čo už. Aby sa človek upokojil, povie si, že nie je všetko v peniazoch. Hlavne, aby sme boli zdraví. A potom sa dočíta, že na dvere klope nová vlna kovidu. Nejaké ďalšie subvarianty omikronu, mimoriadne nákazlivé a možno aj potenciálne smrteľnejšie oproti predchádzajúcim. Výskumy vraj naznačujú, že sa naučili útočiť priamo na pľúca, či čo. Niežeby som spochybňoval vedcov, nechcem konšpirovať, ale keď si predstavím možný návrat dôverne známych opatrení a obmedzení, je mi z toho fakt nanič.

Ale, čisto teoreticky, by sme mohli pred kovidovou jeseňou a zimou s nedostatkom energetických surovín načerpať sily na dovolenke. Kam sa však vybrať. V Tatrách útočia medvede, v mori žraloky, v Alpách ľudí zabíjajú zosuvy topiacich sa ľadovcov. A k tomu silné slnko spôsobuje rakovinu kože a veľa alkoholu cirhózu pečene. Jedna radosť.

A nakoniec, ako čerešnička na torte, vládna kríza na Slovensku. Niežeby to bolo nejaké obrovské prekvapenie, veď menšiu či väčšiu vládnu krízu tu v podstate máme permanentne od volieb. Horšie je, že si politici dali čas na jej riešenie až do septembra. Nechcem si ani predstaviť, čo všetko sa zrodí v ich hlavách počas letných horúčav. Už neraz dokázali, že mimoriadne rýchlo dokážu vyprodukovať nešťastné nápady, takže teraz, keď na to budú mať dva mesiace, hrozí hotová katastrofa.

Naozaj neviem, čím sme si to zaslúžili. Nemám pocit, že by ľudia, s ktorými sa stretávam, robili menej, správali sa výstrednejšie, ubližovali ľuďom okolo seba. Tak ako vždy sa snažia v rámci možností žiť podľa svojich zásad a presvedčení. Áno, vyskytnú sa aj občasné zlyhania, ale nič svetoborné. Nič, čím by si vyslúžili tieto jóbovky.