Bola to v podstate typicky ľudská reakcia, o to je celý príbeh smutnejší. V máji sa na severe Pakistanu vznietil borovicový les. Keďže pre miestnych obyvateľov sú píniové orechy dôležitý zdroj príjmov, nedokázali nečinne sledovať vyčíňanie ohňa. Zobrali, čo mali poruke, konáre, metly, hocičo, s čím sa dalo hasiť. Teda, lepšie povedané, s čím si mysleli, že požiar dokážu uhasiť. Lebo až keď sa dostali k plameňom, uvedomili si, aké sú obrovské. Hustý dym oslepil a dezorientoval dvoch dedinčanov a nebolo im pomoci. Čakala na nich hrozná, priam pekelná smrť.
V týchto dňoch, keď čelíme záplave správ o lesných požiaroch v najrozličnejších kútoch našej planéty, keď ohne nielen pohlcujú dôležité stromy a porasty, ale vyháňajú ľudí z obydlí, turistov z obľúbených dovolenkových destinácií a zvieratá z ich prirodzeného prostredia, zdala sa mi neveselá pakistanská príhoda ako trochu symbolická. Ale k tomu sa dostanem neskôr.
Nájsť priamočiaru, číslami podloženú súvislosť medzi lesnými požiarmi a globálnym otepľovaním nie je vždy jednoduché, do hry vstupuje príliš veľa faktorov. Prevencia znižuje počet plameňov, vyspelá protipožiarna technika dokáže zmierniť ničivé účinky ohňa. Rúbanie lesov a zmena afrických saván na ornú pôdu zasa významne znižuje ročný počet vyhorených hektárov. Toto všetko skresľuje štatistiky, ale základná logika je neúprosná a človek nemusí byť vedec, aby ju pochopil: väčšie horúčavy a dlhšie obdobia sucha znamenajú zvýšené riziko požiarov. A sú tu aj ďalšie dôkazy toho, že klimatické zmeny sú akýmsi dopingom pre plamene. Dnes napríklad horí Aljaška a Sibír, arktické oblasti, ktoré v minulosti takýmto katastrofám čelili veľmi okrajovo. A navyše sa sezóna požiarov aj v ďalších častiach sveta z roka na rok predlžuje.
A teraz k tej symbolike. Predstavujem si dvoch pakistanských otcov a manželov, ako sa v snahe neprísť o dôležitý zdroj príjmov pre svoje rodiny zaženú konármi a metlami na horiaci les. Presne to by mohol byť metaforický obraz človeka bojujúceho s globálnym otepľovaním. Človeka príliš sebavedomého a zahľadeného do seba, ktorý si myslí, že požiar dokáže uhasiť hocijakým konárikom. Človeka, ktorý v obave o stratu zdroja svojich príjmov dokáže ignorovať nebezpečenstvo. Až kým konečne na vlastnej koži nepocíi, aké obrovské sú plamene.
