Nedá sa to nevšimnúť. Manžel herečky Moniky Hilmerovej (47), tanečník a choreograf Jaro Bekr (49) sa v roku 2021 veľmi zmenil. Nielenže si nechal narásť dlhšie vlasy a tak dal svojmu legendárnému „kohútovi“ na hlave zbohom, ale pribudli mu šediny a neprehliadnuteľná je aj drastická zmena jeho hmotnosti. Jaro sa po období, keď mu výrazne kolísal tlak, rozhodol, že kompletne zmení životosprávu. Manželku Moniku a ich dve deti Zaru (12) a Leonarda (8) na svoj nový životný štýl nepresviedča, lebo aj ony žijú zdravo.

Šatník nemenil

Napriek tomu, že Bekr celý život tancoval, cvičil, nefajčil a prestal piť alkohol, dobehli ho problémy s vysokým tlakom. A práve preto sa rozhodol, že začne nielen cvičiť. „Snažím sa chodiť na pravidelné kontroly k lekárom. Keďže som mal po Vianociach trocha vyšší tlak a cholesterol, čo má asi väčšina mojich rovesníkov, rozhodol som sa upraviť jedálny lístok a obmedziť živočíšnu stravu. Čiže za to, že som tak schudol, nemôže žiadna zázračná diéta, iba som opatrnejší,“ hovorí. Tanečník priznal, že zhodil až šestnásť kilogramov, no poznámky na svoj vzhľad zrejme počúva nerád. Fanúšikov už raz na svojom profile vyzval, aby nekomentovali jeho postavu. Lebo nechce, aby si od neho cudzí ľudia pýtali recepty „ako od Bukovského“. Ani nákupy a výmena šatníka sa u neho nediali. „Snažím sa vynosiť, čo sa dá. Vlastne som sa vrátil k svojej predošlej hmotnosti, takže s oblečením som až taký problém nemal.“

Na otázku, či sa Monike s výrazne nižšou hmotnosťou páči viac, reagoval smiechom a konštatovaním, že netuší a máme sa opýtať jej. Manželka, dcéra a syn sa však jeho jedálnemu lístku neprispôsobujú. „Základný princíp pre mňa je, že ide o môj životný štýl, prečo by som mal o ňom presviedčať iných? Ak sa im to bude pozdávať, pridajú sa, ak nie, nič sa nedeje. A moja rodina žije a stravuje sa zdravo, aj keď inak ako ja. Okrem toho stravovanie detí je predsa len iné než dospelých. Ale zase musím priznať, že aj taký večer s pizzou na gauči sa u nás koná, lebo ja pizzu milujem. To, že sa stravujem zdravo, neznamená, že žijem v nejakom extréme.“

Nikdy nezabudne

O svojom zdravotnom stave sa tanečník zmienil aj v lete, keď fanúšikov poriadne vyľakal. V júli zverejnil fotografiu z operačného stola. „7. 7. presne pred siedmimi rokmi. Nejaký čas predtým, keď sme začali riešiť môj problém so srdcom. Na moju otázku ‚Čo mám teraz robiť?‘ som čakal nejaký podrobný návod na život, stravovanie a podobne, ale doktorka mi odpovedala: ‚Užívajte si každý jeden deň.‘ To ma najprv veľmi vystrašilo a trochu aj nas*alo, no vzápätí som pochopil, čo tým myslela, keďže som videl, čím všetkým musia denne prechádzať a čo musia dennodenne na oddelení riešiť,“ objasnil, že záber vytiahol z archívu. Vznikol tesne pred tým, ako mu operovali srdce. Aj keď od utajovaného zákroku ubehli roky, tanečník sa netvári hrdinsky. „Je to niečo, čo vám z mysle len tak neodíde. Popravde, nie je deň, keď by som na to nemyslel. Pacientov, ktorí musia podstúpiť operáciu arytmie srdca celosvetovo a, samozrejme, aj na Slovensku, pribúda. Posledné roky, bohužiaľ, celkom rapídne.“

Dnes Jarovi Bekrovi chodia správy od ľudí, ktorí sa chystajú na rovnakú operáciu alebo majú tesne po nej. Čo sa jeho týka, verí, že je už v poriadku. „Hodnoty som mal upratané aj pred operáciou srdca, ale iste ma to ovplyvnilo. Už vtedy som trochu zmenil životosprávu, zostručnil zoznam ‚priateľov‘, celkovo spomalil a pozerám sa na veľa vecí s nadhľadom,“ priznal nám tanečník.

Vydal sa do Fatimy

Odporúčanie lekárky, že každý jeden deň si má naplno užívať, vzal Jaro úplne vážne. „Čas, ktorý venujem rodine, je najdôležitejší, zvyšok dávam okrem svojej práce sebe, psovi a športu - bicyklu, behu, cvičeniu. Veľa počúvam audioknihy, rád varím, občas spoločne pozeráme filmy aj s deťmi, aj my dvaja s Monikou. Naše dni nie sú ako cez šablónu, keďže nemáme pevný pracovný čas. Aj deťom a učeniu s nimi sa venujeme s Monikou striedavo podľa toho, kto má aké pracovné povinnosti. Ja stále pracujem na svojich tanečných, edukačných projektoch. Tak­isto som napísal knihu, ale o tom je ešte predčasné hovoriť,“ naznačuje ďalšie pracovné kroky.

Medzitým si splnil jeden zo svojich cestovateľských snov. „S rodinou sme boli v lete aj pri mori, aj na horách. Neskôr, keďže Monika kvôli práci nemohla, som bol sám v Portugalsku vo Fatime a potom som si šiel na pár dní zajazdiť do Álp na horskom bicykli. Žiaľ, počasie po príchode do hôr jazdeniu veľmi neprialo, takže som si splnil sen a išiel sa pozrieť na dve významné miesta druhej svetovej vojny. Do Normandie na pláž Omaha a do Dunkirku,“ prezradil o miestach na severe Francúzska, kde prebehli jedny z najväčších vojenských operácií počas druhej svetovej vojny.

Cestovať samému mu neprekážalo a nemal ani žiadne obavy, že by sa mu mohlo niečo nepredvídané prihodiť. „Báť sa môžem aj v nočnej Bratislave. Rád cestujem, ako dvadsaťročný som prešiel celú Severnú Ameriku sám s ruksakom na chrbte. V každom prípade, u mňa platí, že aj pri cestovaní sa vždy snažím správať rozumne,“ zdôraznil.