Keď Boris Valábik (37) kývol na ponuku súťažiť v markizáckej šou Let’s Dance s drobnou profesionálnou tanečnicou Eliškou Lenčešovou, začala sa preberať len jediná vec. Ako taká malá žienka dokáže trénovať statného muža. Nie je žiadnym tajomstvom, že niekdajší hokejista svojou výškou a netypickou postavou púta pozornosť všade, kam príde. Hoci od žien dostáva veľa komplimentov, pravda je, že sám má zo svojho vzhľadu skôr komplexy ako úžitok.
Mínus desať centimetrov
Od rána do večera rieši bizarné ťažkosti, aké si normálni smrteľníci nedokážu predstaviť. „Znie to divne, ale mojím problémom sú zárubne. Všade, kam prídem, som pripravený zohnúť sa. Našťastie, doma sme si s partnerkou zabezpečili o niečo vyššie dvere, nech nemám veľký problém sa stále zohýnať. Ak mám byť úprimný, určite by som prijal, ak by som bol nižší.“
Všetko by vraj bolo jednoduchšie. Konečne by nemal pocit, že vytŕča z davu. „Nosím v hlave komplex, že som vždy najviac videný a neprehliadnuteľný,“ sťažuje sa športový analytik a moderátor na svojich 202 centimetrov.
Často sa zamýšľal nad tým, po kom zdedil postavu, keďže jeho otec nepatrí medzi vysokých mužov. Napokon zistil, že výšku podedil po pradedovi. Trauma z toho, aký je vysoký, sa s ním vlečie od detstva. „Jednoducho, mohli sme byť akákoľvek partia chalanov a ak sme spravili nejakú hlúposť alebo zlobu, samozrejme, kto bol najviac videný? Vždy ja. Všade som vytŕčal. Keby som mal o desať až pätnásť centimetrov menej, bol by som rád. No a teraz by som s radosťou niekomu podaroval aj dvadsať kilogramov.“
FOTO postavy Borisa Valábika nájdete v GALÉRII
Ušetril si nervy
Práve tanečnú šou považoval Valábik za možnosť, ako sa zbaviť hanblivosti. „Aj keď som si trúfol ísť na nejakej akcii tancovať, vždy som mal pocit, že všetci sa budú pozerať na mňa, a ja tancovať neviem. Nikdy som sa neuvoľnil,“ rozpráva o svojej tanečnej minulosti.
No ani v iných oblastiach nemal na ružiach ustlané. Komplikácie mu dodnes robia nákupy. V obchodoch s oblečením či topánkami. „Prídem do predajne obuvi a poviem: Prosím vás, hľadám pre seba topánky. Tu si vyberte, akékoľvek. Nie, nie, nie, nemôžem si vybrať, ktoré sa mi páčia, ja potrebujem štyridsaťsedmičky. Takže je veľmi obmedzené, čo si môžem v našich obchodoch reálne kúpiť. Rifle a iné nohavice sú takisto boj. Všetko mi je krátke.“
Čo sa oblečenia týka, Valábik si dáva šiť hlavne saká, keďže v obchode mu nikdy žiadne nesadli. Dodnes je hlavne rád, že si na oblečení nikdy príliš nezakladal. Vraj si tým ušetril kopu času a nervov.
