Na VŠMU mala režisérka šťastie na „silnú trojicu“, okrem nedávno zosnulého Párnického ju učil Miloslav Luther a Martin Šulík. Párnického spôsob výučby a vzťah so študentmi bol podľa nej špeciálny. „Málokedy sa unúval k úvodným ,žvástom‘. Väčšinou ignoroval aj pozdrav a hneď začal hovoriť k veci. Museli sme byť v strehu. Sledovanie niť jeho myšlienok vyžadovalo aktívnu mozgovú činnosť. Videl nám do duše, no nie vždy to bol pekný pohľad. Mal nás rád a my sme sa s ním cítili bezpečne,“ povedala aj za spolužiakov. Nikdy pri nich vraj neuplatňoval pozíciu nadriadeného, a hoci s nejakým názorom nebol stotožnený, snažil sa ho pochopiť. „Neexistovalo, aby nás ponížil alebo povedal, že premýšľame hlúpo. Vyslovene som k nemu vzhliadala.“

Vzťah k učiteľovi Solčanská nezmenila ani po tom, čo sa z nej stala rešpektovaná režisérka. „Vždy som ho rada vyhľadala a snažila sa zistiť, čo práve číta, čo je zaujímavé, čo si myslí o našich filmoch, kam sa podľa neho uberá slovenský film... Vždy bol veľmi prajný. A nepohŕdal divákmi ani neodsudzoval spolužiakov, ktorí sa rozhodli robiť seriály. Napokon seriálovej tvorbe sa nebránil ani on. Ja som sa im úspešne vyhýbala. Mala som privilégium ostať pri filme,“ dodala na záver.