Žena na tróne? To sa v dejinách stávalo zriedka. V uhorských vôbec nie. Vlastne - jedna sa tam predsa len mihla. Bola to Mária, dcéra Ľudovíta Veľkého. Korunovali ju v roku 1382 ani nie dvanásťročnú. Zakrátko sa jej spoluvládcom stal Žigmund Luxemburský, ktorý si sobáš s ňou vynútil. Odstavil ju na vedľajšiu koľaj a keď čoskoro na poľovačke umrela, na trón zasadol on.

Oveľa neskôr, v roku 1740, prevzala trón v Uhorsku Mária Terézia. Zaradila sa medzi najsvetlejšie postavy dejín. Korunovácia sa však konala až ďalší rok.

Starosti Karola III.

Karol III. otec Márie Terézie predovšetkým viedol vojny. Podobne ako jeho predchodcovia. A podobne ako jeho nasledovníci. Panovníci tých čias zväčša prechádzali z vojny do vojny. Karol III., ktorý ako Karol VI. nastúpil na český a rímsko-nemecký trón, by bol rád nastúpil aj na uvoľnený španielsky a zaplietol sa do dlhej vojny s ďalšími uchádzačmi. Potom bojoval o poľské dedičstvo, viedol dve vojny s Tureckom.

Kráľa trápili aj iné starosti. Hoci sa ženil dosť mladý, dvadsaťtriročný, jeho žena nie a nie porodiť potomka. Dlhých päť rokov. Potom sa mu síce narodil syn Leopold, ale o pol roka umrel. Kráľ sa dočkal už len dcér. Dovedna troch. Jedna z nich zakrátko umrela. Pochopiteľne, trón je stoj čo stoj potrebné zachovať habsburskému rodu.

Kráľ sa rozhodol bojovať so šľachtou, aby ako následníkov trónu uznala aj ženských potomkov. A to bolo čosi neslýchané. So šľachtou sa nehodno ťahať za prsty. Často bývala mocnejšia ako panovník.

Vladislava Jagelovského, ktorý sa koncom 15. storočia uchádzal o uhorský trón, pozväzovali takými podmienkami, že to znamenalo kapituláciu panovníka pred šľachtou. Vladislav II. len prikyvoval: „Bene, bene.“ Alebo vo svojej materinčine:<> „Dobrze, dobrze.“

Karol III. sa roky usiloval presadiť svoje požiadavky vo svojich krajinách. Okrem nástupníctva po praslici aj nedeliteľnosť vlády nad krajinami habsburskej ríše. Zmluva vošla do dejín ako pragmatická sankcia a uhorský snem ju schválil v Bratislave. Zároveň si však dal potvrdiť privilégiá pre šľachtu.

Pred 275 rokmi: Za uhorskú kráľovnú ju korunovali v Bratislave 25. júna 1741.
Pred 275 rokmi: Za uhorskú kráľovnú ju korunovali v Bratislave 25. júna 1741.
Zdroj: profimedia.sk

Bratislava vo vytržení

Mladú, dvadsaťštyriročnú Máriu Teréziu korunovali v Bratislave 25. júna 1741. Hoci na tróne vystriedala otca už pol roka predtým, slávnostná udalosť sa konala neskôr. Mária Terézia bola totiž tehotná - už štvrtý raz - a keď porodila syna Jozefa, mohla pricestovať do korunovačného mesta.

Do Bratislavy zavítala s veľkou parádou. Zhromaždili sa najvyšší svetskí a duchovní predstavitelia, prišli vyslanci z Anglicka, Holandska, Benátska i pápežský nuncius. Sprievod na uvítanie tvorilo údajne dvestoštyridsať prepychových kočov a v nich bolo zapriahnutých takmer tisícpäťsto parádnych koní.

Mladá štvornásobná matka musela zvládnuť zaužívané obrady - veľkolepú korunovačnú omšu v Dóme svätého Martina, na ktorej sa zúčastnili najvyššie postavení uhorskí cirkevní a svetskí magnáti, cestu kočom na korunovačný pahorok na dunajskom nábreží, kde zložila prísahu na ochranu krajiny symbolickým švihnutím mečom na štyri svetové strany, i pasovanie rytierov Rádu zlatej ostrohy.

Pri korunovácii si užili nielen šľachtici, ale aj ľud. Korunovačný sprievod rozhadzoval strieborné korunovačné toliare, z fontány zadarmo tieklo víno, na ražni sa točili voly. K atrakciám patril korunovačný jarmok dobových remesiel a iné. Zábava v uliciach prebiehala do rána. Pospolitý ľud mohol piť a jesť zadarmo.

Korunovačné slávnosti: Korunovácia Márie Terézie pred piatimi rokmi v podaní hercov.
Korunovačné slávnosti: Korunovácia Márie Terézie pred piatimi rokmi v podaní hercov.
Zdroj: TASR

Kráľovná v ohrození

Ako sa môže brániť mladá neskúsená panovníčka - a ešte k tomu so štyrmi deťmi proti výbojným vládcom v susedných krajinách? Asi nijako. Prvý to pochopil pruský kráľ Fridrich, známy najmä tým, že ustavične viedol vojny. Nech sa tam stará o deti!

Sotva sa Mária Terézia ujala vlády nad habsburskými územiami, čo bolo 20. októbra 1740, už v polovici novembra žiadal od nej, aby sa vzdala časti Sliezska. Nechcela sa vzdať. Prepukli boje. Fridrich sa zmocnil takmer celého Sliezska a ešte sa spojil s Francúzskom a so Španielskom v bitke o rakúske dedičstvo.

Kráľovná hľadala záchranu v Uhorsku. Aj ju tam našla. Do Trónnej siene Bratislavského hradu zvolala na 11. septembra 1741 uhorské stavy. Postavila sa pred nich zúfalá žena so slzami v očiach. Apelovala na statočnosť šľachticov a rytierov, na ich stáročnú cnosť ochraňovať slabé ženy a matky.

Povedala, že jedna z nich práve teraz pred nimi stojí. Nehovorila dlho a keď skončila, poslanci povyskakovali, tasili šable a volali: „Život a krv za našu kráľovnú! Zomrieme za našu kráľovnú!“

Snem odhlasoval poskytnúť kráľovnej šesťdesiattisíc vojakov, no musela potvrdiť šľachtické práva a niektoré ďalšie požiadavky uhorskej šľachty. Boje sa pretiahli na dlhé roky, vznikali a zanikali všelijaké spojenectvá, ale Mária Terézia napokon predsa len prišla o Sliezsko.

Zaostalá ríša

Keďže Karol III. viedol ustavičné vojny, navyše bol nerozhodný a konzervatívny vládca, zanechal Márii Terézii neblahé dedičstvo. Nebolo oblasti, ktorá by si nebola vyžadovala reformu.

Seriál Mária Terézia.
Seriál Mária Terézia.
Zdroj: RTVS

Márii Terézii patrilo približne dvadsať titulov. Bola kráľovnou Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňou Rakúska, vojvodkyňou Parmy a Piacenzy, a veľkovojvodkyňou Toskánska, ale i cisárovnou Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Osobitne zaostalou krajinou bolo Uhorsko.

Karol III. poskytol dcére rozsiahle vzdelanie. Ovládala niekoľko jazykov, venovala sa aj hudbe a maľovaniu. Otec ju však nepriučil vládnutiu, nevedela veľa o stave ríše, o medzinárodných vzťahoch, o velení v armáde. No rýchlo zvládla svoje povinnosti a keďže bola rázna a vytrvalá, postupne presadila mnohé reformy.

Len v Uhorsku to išlo ťažko. Ministri a vládni úradníci boli zväčša starci, byrokracia a úplatkárstvo bujneli, hospodárstvo upadalo, ľud bol zbedačený. Zaostávanie Uhorska za západnými časťami monarchie sa zväčšovalo.

Kráľovná si netrúfala vykonať rázne opatrenia, najmä preto, lebo práve odtiaľ dostávala vojenskú pomoc. Keď sa o to pokúšala po skončení vojny, stretla sa s odporom šľachty a vyššieho duchovenstva.

FOTO tučnej cisárovnej Márie Terézie nájdete v GALÉRII

Pokračovanie na ďalšej strane.