Z ulice to trochu pripomína starý filmový horor. Na kovovej bráne desí veľká iniciála A, v skutočnosti len naznačuje, kto v útrobách honosnej vily žije. Humorista Oliver Andrásy (63) je detailista. Keď rekonštruoval dom v bratislavskom Starom Meste, v ktorom jeho predkovia žili od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, duch starých čias chcel zachovať. „Eňa (Vacvalová - pozn. red.) hovorí, že by som si sem mohol natiahnuť červené pásky ako v múzeu a dávať návštevníkom návleky na nohy,“ podotkne už v predsieni domu, do ktorého by pokojne mohol vyberať vstupné. Zem pokrýva mozaika, zo stien vyskakujú tváre jeho predkov z 19. storočia, nad jedny z dvier umiestnil erby rodov, z ktorých pochádza: Jankó, Basilides, Jelenik, Oroszlányi či Lovcsányi, vyrobené z keramiky.

Sám humorista sa pred štyrmi rokmi stal počas veľkolepej slávnosti vo Viedni rytierom Rádu svätého Juraja, s Karlom Hab­sburským, následníkom na panovnícky trón už neexistujúceho Rakúsko-Uhorska, si preto tyká. Dekrét o šľachtickom titule, ktorý Andrásyho rodine udelil dakedy v 17. storočí práve Karlov predok, sa nestratil. Oliverovi visí v Bratislave nad jedálenským stolom, vždy dokonale upravenom ako pred recepciou na zámku. „Vy tu niekedy aj jete?“ spýtame sa naivne. „Ale áno, včera sme si spravili slávnostnú večeru k 37. výročiu sobáša,“ prehodí zabávač a ukáže na kyticu vo váze, ktorú milovanej manželke Danke daroval. Úctivé aristokratické spôsoby. A keď obídeme vilu, dostaneme sa do tajnej miestnosti. Svojho času sa v nej stretávali vplyvní tejto krajiny, dnes jej dominuje cisárovná Mária Terézia či Leopold II. „Hovorím tomu brloh rytierov,“ privíta nás pán domu.

Bojovníci proti Turkom?

„Nachádzame sa v podstate v najstaršej časti domu,“ pokračuje Oliver ako sprievodca na starobylom hrade. Veľmi rýchlo sa však dostaneme k pozemským problémom. „Kedysi tu bola nevyužitá ‚rároháreň‘, čo mi bolo ľúto. Zbúral som ju a postavil miestnosť, kde sa stretávame s priateľmi, oslavujeme narodeniny a podobne,“ vťahuje nás humorista do rodinnej histórie. Najprv brloh volal chatkou. „Dokonca nám niekto volal a keď mu manželka povedala, že som na chate, chcel sa ozvať znova až v pondelok,“ smeje sa.

Ibaže potom Olivera Andrásyho pasovali za rytiera. A tak si povedal, že by sa mu zišiel rytiersky „brloh“. „Lebo na sálu mi to pripadá malé, tá by mala mať aspoň desať, pätnásť metrov.“ Na zveľadenie príbytku využil koronu. Počas nej podľahol, podobne ako mnohí iní Slováci, online shoppingu - z ďalekej Číny si dal do záhrady priviezť dva 150-kilogramové mramorové kvetináče. A doma na Slovensku mu vyrábali obrovské portréty rakúsko-uhorských panovníkov.

Na stenu brlohu rytierov tak pribudla Mária Terézia. Nejde o pózu, znalosťami jej života sa zabávač vyrovná historikom. „Vlastne nikto neveril, že Rakúsko jej panovanie prežije. A dnes je najslávnejšia panovníčka,“ začne exkurz do dejín. Hneď vedľa visí Leopold I. „Práve za jeho éry získali moji predkovia šľachtické tituly. Stalo sa to niekedy po bitke pri Viedni v roku 1683. Neviem, či priamo bojovali proti Turkom alebo pomáhali inou formou. Lebo z menovacích dekrétov sa nedajú presné zásluhy už vyčítať,“ upresní Andrásy.

Na treťom z obrazov je Leopold II. Náhodou. „Možno by tu nebol býval, ale jednoducho som nenašielJozefa II. v dobrej kvalite. Radšej by som tu mal jeho ako jeho mladšieho brata. Obrazy mi vyrábali v Dolnom Kubíne, kde ich nevytlačia z bársčoho, potrebujú veľa megapixelov,“ vraciame sa do 21. storočia.

Keď sa Oliver otočí, zahľadí sa na portrét takzvaného posledného rytiera Maximiliána I. „Pochovaný je vo Wiener Neustadte. Keď tam za prítomnosti Karla Habsburského i celej rodiny spomínali na 500. výročie jeho úmrtia, ako jediný nerakúsky rytier som tam bol a dokonca som sa dostal do reportáže rakúskej televízie,“ podotkne.

Konšpiračné stretnutia

Keď ste rytier, máme vás nejako špeciálne oslovovať, pýtame sa pre istotu humoristu. „Nie, to nie. Ale v rámci Rádu svätého Juraja si všetci tykáme. Dokonca aj Karlovi Habsburgovi. Hovoríme mu ty - tvoja cisárska a kráľovská výsosť,“ rozpráva Andrásy o vnukovi posledného rakúsko-uhorského cisára. Ešte pred koronou sa stretávali na rytierskych zrazoch dvakrát ročne. V Budapešti rokovali v historickej budove Maďarskej akadémie pri Dunaji, vo Viedni sa zase konala galavečera v Hofburgu. „Na Karlovi je zvláštne najmä to, s akou stoickou pokorou znáša, že v Rakúsku je len Karl Habsburg. Keď prejde pár kilometrov do Nemecka, tam už je Karl von Hab­sburg. Aj sa vždy Rakúšanov pýtam, prečo boli k Habsburgovcom takí hnusní, prečo im zhabali všetky majetky. Doteraz to nechápem. Čechov chápem, ale Rakúšanov nie. Ale inak je Karl skôr introvert a na konferencii s maďarskými rytiermi som sa dozvedel, že Karlov otec Otto vedel po maďarsky lepšie než medzivojnový diktátor admirál Miklós Horthy, ktorý podstatnú časť života prežil v rakúskom námorníctve a v maďarčine sa nikdy nezbavil nemeckého prízvuku.“

Slovenských rytierov Rádu svätého Juraja je len šesť, okrem Andrásyho k ním patrí expolitik Ján Čarnogurský či herec Ľubo Roman. Aj v rytierskom brlohu sa Oliver schádza s rôznorodou partiou. „Jeden čas som tu robieval stretnutia politikov a umelcov, tu sa naozaj vystriedali viacerí. Niekoľkokrát tu bol Ferko Mikloško, Béla Bugár, ale aj Jano Budaj, Paľo Hrušovský, Števo Skrúcaný či Zdena Studenková. Tu pri tomto pulte si mojou slivovicou potykal Milan Lasica s Ferom Mikloškom. Jeden večer sa ma Lasica spýtal, či mám nejaký tvrdý alkohol. Otvoril som chladničku, vybral pálenku a Milan Lasica navrhol Ferkovi tykanie,“ rozpráva majiteľ domu spoza barového pultu.

Najčastejšie sa u neho podáva víno, no napríklad Števo Skrúcaný ho príliš nepije, radšej si dá biely alkohol. „Biznis sme tu nikdy nerobili, len sa politizovalo,“ dozvedáme sa o pozadí konšpiračných stretnutí. Najviac vraj miestnosť stíchla vždy, keď prehovoril Milan Lasica. „Treba povedať, že všetci politici, aj tí najvýznamnejší, ho tu počúvali, ako žiačikovia v škole počúvajú pána učiteľa... S veľkou úctou. Aspoň sa tak tvárili. Milan Lasica tu vyslovil aj jednu pamätnú vetu, ktorú si možno sám nebude pamätať. Ale ja si ju pamätám: Nedocenenou zásluhou Svätopluka je to, že vyhnal z územia Veľkej Moravy žiakov Cyrila a Metoda, lebo inak by sme dnes pravdepodobne písali azbukou a možno by sme sa po vojne stali súčasťou Sovietskeho zväzu.“

Žúry skracujú

Pre priateľov sú u Olivera pripravené atypické drevené stoličky, pripomínajú skôr sedenie na hradoch. Vyrobil ich akademický sochár Peter Strassner z dreva, ktoré vyťahoval z Dunaja. „Bolo to tam popadané možno aj sto rokov,“ myslí si zabávač. Sám sa však najčastejšie zvŕta pri kozube a griluje. Kozub dodáva brlohu majestátnosť, zvlášť s kamennou doskou na priečelí, ktorá pochádza zo starej sýpky v takzvanej Kúrii Tybe v Spišských Tomášovciach, bývalého rodinného sídla rodiny jeho mamy. „Tá sýpka bola asi od slova rozsýpať. Celá sa rozsypávala, tak som dal robotníkom päťdesiat korún, aby mi ju vybrali. Práve som robil tento kozub, na ktorý som ju mohol namontovať,“ hovorí Oliver, ako recykloval ďalšiu starú vec.

FOTO z Andrásyho vily si pozrite TU >>>

V brlohu nainštaloval odsávanie, aby bohémom spríjemnil žúrovanie. „Jeden čas sme fajčili cigary, ale mne to nerobilo dobre, tak som s tým prestal. Odsávanie však už nepoužívame takmer vôbec. Fajčiarov je čoraz menej a tých, ktorí zostali, vyháňame von. Dal som im tam žiariče, aby im nebolo pod strieškou zima,“ podotkne Oliver. Večierky u neho sa však postupom času skracujú, vraj už nevládzu ťahať dlho do noci. „Len Pišta Wimmer vydrží až do rána, za čo ho obdivujem,“ uzatvára jeden zo slovenských rytierov.