Tip na článok
Tvrdohlavý: Ak sa Štefan Kvietik rozhodne, nič s ním nepohne..

Vnuk legendárneho herca Štefana Kvietika musel opustiť domovské divadlo. Vieme prečo

Matúš Kvietik sa naozaj podal na starého otca. Tak ako legendárny herec, aj on odišiel z domovského divadla.

Galéria k článku (8 fotografií )
Potomkovia na rande: Matúš Kvietik nesie gény svojho deda, Broňa Kováčiková zase pokračuje v línii Borodáčovcov.
Tvrdohlavý: Ak sa Štefan Kvietik rozhodne, nič s ním nepohne.
Jedna krv: Mladučká Broňa Kováčiková je v príbuzenskom vzťahu s prvou profesionálnou herečkou Oľgou Borodáčovou.

Zdá sa, že vnuk Štefana Kvietika (83) zdedil po dedovi nielen herecký talent, ale aj povahu. Po tom, čo sa slávny umelec koncom deväťdesiatych rokov zaťal, že pre intrigy v Slovenskom národnom divadle tam viac ne­vkročí, navlas rovnaký osud postihol Matúša Kvietika (26). „Po štyroch rokoch som musel odísť zo Žilinského divadla a nemám v pláne sa vracať,“ prezradil nám v spoločnosti herečky Brone Kováčikovej (21), s ktorou nedávno vstúpili do spoločného projektu.

Borodáčovci v rodine

Matúša Kvietika a Broňu Kováčikovú spojilo moderovanie vernisáže historických fotografií hercov najstaršej generácie v priestoroch Slovenského národného divadla. Nový moderátorský pár vznikol pri tejto príležitosti účelovo. „Výstava nesie názov Nezabudneme! a je poctou nás mladých hercov najväčším hereckým majstrom. A keďže obaja takých máme v rodine, voľba padla na nás,“ vysvetľuje Broňa, prečo syn slávneho fotografa Antona Šmotláka oslovil práve ich. Pri tej príležitosti sa dozvedáme, že herečka, známa najmä zo seriálu Panelák, sa môže popýšiť rodokmeňom, v ktorom figurujú naši významní divadelníci, manželia Borodáčovci.

Ako je známe, Ján Borodáč bol jedným zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla a jeho manželka Oľga Borodáčová-Országhová sa oficiálne stala prvou slovenskou herečkou. „Môj prapradedo Juraj Országh bol jej dedo. Veľmi sa priatelil s Masarykom. V Tatranskej Lomnici dokonca spolu zriadili prvú lanovku. Na tatranskom cintoríne bol pochovaný ako prvý. Kedysi tam mali chatu. Keďže pradedova manželka sa volala Marta a hovorili jej Martulienka, chatu nazvali Tulinka. Dodnes existuje, len je už dávno premenovaná,“ dozvedáme sa od Kováčikovej.

Broňa je študentkou tretieho ročníka herectva. Na Vysokej škole múzických umení dostala elitnú profesorku - Emíliu Vášáryovú. „Všetci v ročníku ju milujeme. Hovoríme jej naša Miluška. Cítim, že aj ona nás má rada. Niekedy sa tak rozcíti, že nám povie aj veľa zákulisných, veľmi osobných vecí z hereckého života. Veľmi by sa mi páčilo, keby niekto o päťdesiat rokov vytiahol naše spoločné fotografie a zverejnil ich na nejakej výstave. Rovnako, ako je teraz na výstave záber Jána Borodáča s jeho vtedy ešte študentkou Božidarou Turzonovovou,“ hovorí.

Zaťatí Kvietikovci

Na rozdiel od Brone Kováčikovej, ktorá sa s Borodáčovcami minula o niekoľko generácií, Matúš Kvietik sa so svojím starým otcom môže stretávať a herecky konfrontovať kedykoľvek. „Dedo je fantastický herec a stále má obrovskú charizmu. Je to už starší pán, ale nevyzerá ani nepôsobí ako starec. Je obrovská škoda, že v divadle skončil tak skoro. Vyčítam mu to, veď šesťdesiatka - vtedy odišiel - je pre herca krásny vek. Stále sa drží dobre aj zdravotne a hoci ho dodnes nahovárajú na rôzne úlohy, nevidím reálne, že by si ešte niečo zahral. Keď sa raz rozhodol, že nie, nepohnete ním,“ krčí vnuk plecami.

Sám sa pritom ocitol v podobnej situácii ako pred rokmi Štefan Kvietik. Matúšovho deda po revolúcii zlákala politika, konkrétne Slovenská národná strana, čo mu mnohí kolegovia dlho nevedeli odpustiť. Zatrpknutý herec sa na dosky prvej scény nevrátil, v budove Národného ho odvtedy vídavame len na pohreboch jeho priateľov.

Nuž a podobne ako legendárny herec aj Matúš sa s činohrou, v ktorej pôsobil, „rozkmotril“. Spoluprácu s Mestským divadlom Žilina po štyroch rokoch ukončil nedobrovoľne. „Boli tam nejaké nepekné zákulisné veci, takže nemôžem povedať, že by ma odchod mrzel alebo bolel. Na základe umeleckej nekompatibility s umeleckým šéfom sme dospeli k záveru, že by som mal podať výpoveď. Ale, ako hovorím, iniciovaná z mojej strany nebola,“ vysvetľuje mladý umelec v inotajoch.

Hoci ho bývalí kolegovia stále pozývajú na svoje premiéry, odmieta sa vrátiť. „Nešiel som ani na jednu. S dedom sme sa na Vianoce smiali, že tak, ako on nenavštevuje predstavenia v Národnom, ja už nevkročím do divadla v Žiline. Raz darmo, kvietikovská tvrdohlavosť nepustí,“ smeje sa.

Núdzou o prácu však Matúš Kvietik rozhodne netrpí. „V Divadle Aréna skúšame s českým režisérom Michalom Skočovským inscenáciu Dubček. Som ním nadšený. Málokedy sa stretnete s človekom, ktorý je maximálne profesionálny a zároveň milý. Raz nám dal napísať, čo si o tej hre myslíme. Malo to byť niečo tematické, čo sa nepovedalo v texte. Napísal som teda Kvietikov manifest tisícich slov, ktorými som sa vybral na osobnú križiacku výpravu. Nesmierne ma totiž vytáča, že naša generácia si vytvorila vlastný totalitarizmus. Máme slobodu, môžeme robiť čokoľvek, no žijeme v strachu a sužujú nás slovenské komplexy. Dobrovoľne sme sa zavreli do bubliny a znemožňujeme si existenciu,“ hovorí Matúš Kvietik. „Čiže to tu podľa mňa funguje ako kedysi v totalitnom štáte. A to ma bolí. Nechápem, že sa toho stále nevieme zbaviť, hoci mojej generácie sa socializmus už vôbec netýka.“

Vo videu si môžete pozrieť, ako výstava zosnulého fotografa celebrít Antona Šmotláka, ktorú moderovali mladí potomkovia slávnych, dopadla.

Ďalšie zaujímavé články:

VIDEO Plus 7 Dní