Tip na článok
Andrej Hlinka: Teší sa úcte u veriacich a naši poslanci dokonca v roku 2007 ocenili jeho zásluhy zákonom.

Andrej Hlinka a celibát: Naozaj vydržal bez ženy?

Koľko detí mal Andrej Hlinka a ako je to dnes s porušením kňazskej zdržanlivosti?

Galéria k článku (5 fotografií )
Stanislav Chytka: Historik v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Jurigove deti: Ležia vedľa seba a Juriga si ich osvojil, o čom svedčí ich priezvisko Brankovič-Juriga.
Ferdiš Juriga: Na rozdiel od Hlinku páter Juriga sa ku svojim deťom priznával.

Pikantná historka z parlamentných kuloárov prvej Československej republiky hovorí o hádke dvoch popredných ľudáckych politikov a súčasne kňazov Andreja Hlinku a Ferdiša Jurigu. Po tom, ako páter Hlinka vpadol do reči pátrovi Jurigovi, ten mu vraj vmietol do tváre, že on sa o svoje deti aspoň stará, kým Hlinkove behajú bosé po Ružomberku...

Zlé jazyky žartom dodávajú, že Hlinka nebol otcom národa, ale otcom svojich splodených detí. Ako to bolo s deťmi týchto katolíckych kňazov, ktorí mali dodržiavať celibát? Už stredovekí kňazi mali konkubíny a kontroly na farách sa končili zhrozenými zisteniami. A ako sa rieši situácia s deťmi kňazov v súčasnosti?

Dokonalá zdržanlivosť

„Klerici sú povinní zachovávať dokonalú a doživotnú zdržanlivosť pre nebeské kráľovstvo, preto ich viaže celibát, ktorý je osobitný Boží dar... Klerici sa s náležitou rozvážnosťou majú správať k osobám, ktorých navštevovanie by mohlo ohroziť ich povinnosť zachovávať zdržanlivosť alebo pohoršiť veriacich…“

Tak hovorí o celibáte kánonické právo. Aká je realita, ak katolícky kňaz má deti? „Túto situáciu kánonické právo nerieši. Ide skôr o vnútorné procesy, ktoré každá diecéza a diecézny biskup riešia podľa vlastného uváženia,“ vysvetľuje teológ Miroslav Kocúr.

„Napríklad v niektorých diecézach, ak kňaz oboznámi so situáciou biskupa, môže mu diecéza pomôcť v materiálnej oblasti. Zvyčajne očakáva, že sa kňaz zriekne kontaktu s matkou dieťaťa. Rozšírené je však to, že kňazi s biskupom nič neriešia. Starajú sa o svoje deti a udržiavajú aj vzťah. Líši sa to od prípadu k prípadu.“

A ako to bolo so spomenutou hádkou medzi dvoma našimi poprednými kňazmi politikmi? Fakt je, že z oboch kňazov si na túto tému robili žarty už vtedy - o ich deťoch uverejnil narážky napríklad vtedajší humoristický časopis Jež v roku 1925.

Žena s menom Anka Sobášna z Kocúrkova tam reaguje na fiktívny inzerát pod značkou „Andrej Hlinka“, v ktorom zbožný ľudák hľadá nevestu, tá ho však odmieta, lebo radšej by chcela ženícha pod značkou „Ferdiš Juriga“.

Na vysvetlenie hovorí: „Lebo ten by mi síce azda krčmu vypil, ale aspoň by sa staral o deti... Značka ,Andrej Hlinka‘ však neveští nič dobré, znamená to, že môj prípadný budúci manžel nestaral by sa o deti...“

Jedenásť až trinásť

O Hlinkových potomkoch sa dá ťažko dozvedieť v iných zdrojoch. Hoci pozície cirkvi už nie sú také neotrasiteľné, aj v 21. storočí je pre mnohých Hlinka nedotknuteľný kult.

Nehovorí sa o jeho cholerickej povahe či o bohatých príjmoch, ktoré mal z účasti v dozorných radách mnohých podnikov, ale napríklad ani to, že mal rád rybačku a karty. Pátranie naráža na hradbu mlčania aj v Ružomberku, kde roky pôsobil ako farár. „Čo sa týka jeho detí, žiadne oficiálne údaje nie sú,“ povedal nám miestny historik Stanislav Chytka.

„To, že ich Hlinka mal viacero, hovorí sa až o jedenástich či trinástich deťoch, je verejné tajomstvo. Scénka s Jurigom je známa. Pri nárazovom pátraní som v minulosti dostal nejaké indície aj od jeho príbuzenstva, ale s tým, že Hlinka sa čomukoľvek konkrétnemu úzkostlivo vyhýbal.“

Podľa starých Ružomberčanov si jeden z Hlinkových synov postavil dom kdesi nad dnešným múzeom. Od tých čias však ubehlo priveľa vody. „Poslední svedkovia sú už mŕtvi, prešvihli sme tú dobu, hoci boli pamätníci, ktorí vraj vedeli vymenovať všetky jeho deti,“ dodáva Stanislav Chytka.

Čítajte viac:

Depresie trápia mnohých kňazov. Nikto sa k nim neprizná

Otcovia a synovia

Ako jedno z Hlinkových detí sa spomína Karol Sidor, ľudácky politik, antisemita a krátko aj veliteľ Hlinkových gárd, ktorý mal k šéfovi ľudákov veľmi blízko. Už od ranej mladosti sa Sidor pohyboval vedľa Hlinku, v ľudáckych spisoch sa dočítame, že „ako mladý chlapec sa stal obdivovateľom Andreja Hlinku... bol jeho miništrantom... rástol i dospieval pod Hlinkovým vplyvom“.

Sidorov list z matriky z roku 1901 nám sprístupnili v Štátnom archíve Bytča, pobočka Liptovský Mikuláš. Ako otec je v ňom uvedený murársky majster Karol Sidor.

Hlinkov kult aktívne budoval práve Sidor, rátal s tým, že po ňom prevezme vodcovskú pozíciu v strane. To sa napokon nestalo, ale fakt je, že sa stal dedičom Hlinkovho majetku. Naproti tomu, o kňazovi Ferdišovi Jurigovi nevládne pri deťoch neistota. Za domácu mal Ernestínu Brankovičovú, spolu mali viacerých synov.

Na starom cintoríne v Karlovej Vsi sme našli vedľa seba ležať Ernestínu a deti Dušana, Libora a Vladimíra. O Ernestíne sa Juriga pekne vyjadril v spomienkovej knihe Blahozvesť kriesenia pri opise farárčenia v Karlovej Vsi, kde mu „osud pridelil Ernestínu Brankovičovú za domácu, ktorá svojou hrdinskou mlčanlivosťou zachrániac mu jeho život pri prevrate, zaslúžila si jeho dôveru, vďaku a úctu“. A, na rozdiel od Hlinku, Juriga si deti napokon osvojil.

Novodobý výmysel

„Záväzok kňazov k neženeniu nie je zákonom Božím, ale je pôvodu cirkevného. Aj keď cirkevná tradícia už v 4. storočí stanovila spojitosť medzi kňazstvom a neženením, respektíve zdržanlivosťou, neznamená to, že ide o tradíciu, ktorá môže byť odvodená od apoštolov,“ uvádza v diele Dejiny celibátu nemecký univerzitný profesor Georg Denzler, venujúci sa cirkevným dejinám.

Napokon, nikde v evanjeliách sa nehovorí o celibáte apoštolov ani Ježiša Krista. Až pápež Innocent II. označil v roku 1139 manželstvo za prekážku kňazskej vysviacky, teda celibát sa zaviedol viac než tisíc rokov po Ježišovej smrti. Ako dôvod sa uvádza snaha zamedziť deleniu cirkevného majetku aj zámer vymedziť sa voči laikom a podporiť nadradenosť kléru.

Georg Denzler uvádza kuriózny fakt, že duchovní sa mohli v stredoveku z celibátu vykúpiť, stačilo odviesť peniaze na pápežský fond pre Svätú zem.

Snahy o zrušenie celibátu sa zjavili aj počas husitskej revolúcie - nedlho predtým sa celibát podarilo dosiahnuť aj na dedinách a odľahlejších častiach krajiny. Protestantská cirkev získala nemálo kňazov práve zrušením celibátu, katolícka cirkev ho v reakcii vyžadovala ešte dôslednejšie.

Ako dodáva Georg Denzler, je paradoxné, že v 15. a 16. storočí sa ťažko nájde pápež, ktorý by nemal metresu a vlastné deti: „A o 16. storočí možno povedať, že až 10 percent duchovných bolo nemanželského pôvodu a štyri pätiny všetkých nelegitímnych detí pochádzalo od kňazov... minimálne tretina z kňazov žila v konkubináte.“

Oslobodenie duše

Chýry o zrušení celibátu sa šírili aj počas revolúcie v rokoch 1848 - 1849 a vraj i u nás sa našlo pár kňazov, ktorí sa stihli zosobášiť - kým sa prišlo na omyl, bolo neskoro...

K útoku na celibát došlo v roku 1918 v novom Československu, keď v Jednote československého katolíckeho duchovenstva hlasovali dve tretiny za odstránenie celibátu a do Ríma putovala deputácia: „My československí katolícki kňazi, ktorí požadujeme odstránenie celibátu, nechceme znižovať kňazskú čistotu... Prajeme si len, aby sa jej vrátil charakter dobrovoľnosti a odporučenia...“

Neúspech spôsobil vznik Československej cirkvi, oddelenej od Ríma. O zrušenie celibátu sa snažil aj Ferdiš Juriga. Historička Slovenskej akadémie vied Alena Bartlová vraví, že predložil konkrétny návrh: „Na stretnutí katolíckeho duchovenstva, ktoré zvolal minister Vavro Šrobár do Žiliny 21. januára 1919, Juriga prezentoval svoje myšlienky, ktoré potom publikoval v článku nazvanom Oslobodenie duše.“

V knihe Blahozvesť kriesenia Juriga o sebe písal, ako „videl a vedel, koľko nešťastia a hriechu a necti zapríčiňuje kňazské bezmanželstvo. A ston storakých bied kňazských detí a matiek kňazských detí mu kvíli v ušiach“.

Proti celibátu bojoval aj ďalší, mimoriadne vzdelaný katolícky farár Ľudovít Okánik. Za svoje moderné myslenie a národnouvedomelý boj sa stal jedným z našich prvých županov aj starostom Bratislavy.

Nepomenovaný a nepriznaný

Dnes sa skloňujú škandály duchovných vrátane pedofílie. Český psychiater Cyril Höschl uvádza, že „ide o zovšeobecňovanie a samotný celibát rozhodne nie je ,rizikovým správaním‘, ale je to rizikový faktor, skúška, v ktorej obstáť je náročnejšie než v bežnom živote“.

Hoci čísla sú približné a zber údajov neľahký, podľa prieskumov v súčasnosti v celibáte žije päťdesiat percent kňazov sexuálnym životom. Podľa Denzlera môže ísť až o stotisíc kňazov, ktorí boli v 20. storočí pod pontifikátom pápeža Pavla VI. pre ženbu zbavení celibátu, teda až pätina celého kléru.

Dvojaká morálka hrá pritom podľa Kocúra vážnu úlohu a bráni aj reflexii vnútri cirkvi. „Ak kňaz má deti a chce sa o ne postarať, tak mu biskup často pomôže. Ale sú to všetko neoverené príbehy. Napríklad na testy DNA nejaký monsignor len tak nepôjde, keď o ňom niekto vyhlási, že má syna s nejakou ženou vo farnosti, kde pôsobil,“ hovorí teológ a dodáva, že motívom na udržanie tajomstva môže byť pre kňaza aj kariérny rast.

Veľkým heslom cirkvi je - život v pravde. Oslovili sme preto Konferenciu biskupov Slovenska (KBS), či si myslí, že prospieva prestíži cirkvi, ak tento fenomén zostáva nepriznaný. Zaujímalo nás, ako rieši KBS situáciu týkajúcu sa detí kňazov, zákonitej vyživovacej podpory a alimentov.

„Samozrejme, keď dochádza k porušeniu celibátu, vzniká aj pohoršenie, ktoré cirkev poškodzuje,“ povedal nám hovorca KBS Martin Kramara. V tejto veci nevedú evidenciu a postupuje sa individuálne.

„Závisí to napríklad od toho, či kňaz a dotyčná žena, ktorá čaká od neho dieťa, plánujú spoločný život, alebo nie, či vôbec je ich spoločný život perspektívny. V každom prípade, narodením dieťaťa nastáva aj pre kňaza - otca dieťaťa - morálna povinnosť zabezpečiť výchovu a primeranú podporu z jeho prostriedkov.“

Miroslav Kocúr je presvedčený, že celibát významne vplýva na kvalitu duchovnej služby. „Mnohí mladí muži, ktorí by boli dobrými kňazmi, sa nimi stať nemôžu, lebo nechcú na seba vziať tento záväzok. Na druhej strane, obeta osobného života, ak je naozaj autentická, môže mať význam aj pre toho, kto si ju zvolí.

Mala by to byť možnosť, nie povinnosť, a nemusela by byť ani trvalá a diskvalifikujúca, ak sa niekto rozhodne vstúpiť do manželstva a je v duchovnej službe. Bolo by to aj vyjadrenie úcty voči inštitútu rodiny, ak by aj kňazi mali možnosť založiť si rodinu,“ dodáva teológ.

Aj farári sú len ľudia

Český historik Jan Mareš podotýka, že stredoveký človek mal hlbokú zbožnosť, no ani to nebránilo, aby medzi kňazmi bolo veľa otcov. „Cirkev si dobre uvedomovala, že napriek všetkým svätým kňazským sľubom sú to predovšetkým ľudia so všetkými kladmi aj chybami, preto sa snažila dohliadať na riadny život dedinských farárov.“

Napríklad v Čechách sa v roku 1379 stal pražským arcibiskupom Jan z Jenštejna - hoci dovtedy bol veselým účastníkom rôznych kratochvíľ, ako arcibiskup sa otočil o 180 stupňov a hodnostári po farnostiach ukladali tresty za hriechy.

Vizitácie odhalili, že farári v Hořešoviciach aj vo Vinařiciach majú konkubíny. „Keď farár Jakub opisoval poklesky hořešovického farára s akousi ľahkou devou menom Beta, vyšlo najavo, že sám sa s ňou stýkal ešte prv, než odišla do Hořešovíc,“ dodáva Jan Mareš.

Listiny opisujú aj farára Otta, ktorý mal s konkubínou Markétou veľa dcér a rozdával im cirkevné pozemky, iný duchovný v Chlumčanoch mal dokonca viacero konkubín. Sex ako liek na prílišnú zdržanlivosť vraj odporúčal trpiacim farárom lekár Karla IV., univerzitný majster Havel.

Ani územie dnešného Slovenska nebolo výnimkou. Na vizitácii farností v roku 1559 na Orave sa zistilo, že ženu mal kubínsky farár Ladislav, v roku 1562 na návšteve bratislavského prepošstva biskup zistil ďalšie poklesky.

V Rači mal farár veľmi starú slúžku, a tak unikol podozreniu, ale napríklad devínsky farár Bartolomej Justipolitanus mal ženu a v Stupave sa o tamojšom farárovi Jánovi Olomouckom dozvedeli, že „hoci má ženu, všetci hovoria, že je katolík“. Nebol to len problém katolíckych kňazov.

V evanjelickej cirkvi miesto celibátu nastupuje problém ľavobočkov popri vlastných deťoch. Napríklad otec významného politika, predsedu československej vlády Milana Hodžu, sučiansky farár Ondrej Hodža, mal okrem slávneho syna ľavobočka.

S prvou manželkou mal syna a veľmi skoro ovdovel, s druhou manželkou mal spomínaného Milana Hodžu až po 19-ročnom manželstve. Medzitým s neznámou cirkevníčkou splodil dcéru Ľudmilu.

VIDEO Plus 7 Dní