Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Fascinujúce upútavky s úchvatnými scenériami a k tomu historická téma z domáceho prostredia, ktorá pritiahla k prvej časti koprodukčného se­riálu pred televízne obrazovky nielen fanúšikov Hier o tróny či Vikingov. O Slovanoch sa už niekoľko mesiacov hovorilo ako o najvýpravnejšom seriáli v histórii Slovenska a mal ulahodiť oku aj najnáročnejšieho diváka. Skvele promovaný kúsok z domácej kuchyne pod taktovkou osvedčeného filmového šéfkuchára Petra Bebjaka však napriek všetkému vyvolal rozpačité a najmä rozmanité dojmy. Jednu zo svojich úloh však splnil - prebudil záujem o históriu a život našich predkov. Podľa odborníka je však od reality na míle vzdialený.

Niektorí seriálu vyčítajú rozvláčny dej a&nbsp;málo akcie, iní si myslia, že sme si príliš zvykli na&nbsp;krváky a&nbsp;nevieme oceniť históriu. Nadšenci si pochvaľujú krásnu prírodu, tajomnosť aj výkony hercov. Škoda, že už neuvidíme Mareka Vašuta, ktorého postava staršinu prišla o&nbsp;život už v&nbsp;prvej časti. Kritikom prekáža všade obsadzovaný Tomáš Maštalír, ktorý sa ešte v&nbsp;ten istý večer zmení v&nbsp;seriáli Za&nbsp;sklom na&nbsp;vyšetrovateľa Maxa. Bebjakov obľúbený herec, ktorého obsadil aj do&nbsp;filmov Čiara či Trhlina, stvárnil bojovného Radúza bravúrne, ale nie prekvapivo, pretože na&nbsp;jeho drsnú polohu sme si už zvykli.

Hlavní hrdinovia sú pôvabní, niekedy až priveľmi. „Skutoční Slovania boli asi fakt menej príťažliví, ale netreba kaziť umelecký zážitok realitou. Kto by sa pozeral na&nbsp;bezzubých, jednookých, jednonohých a&nbsp;zablšených hercov? Hlavne boli asi viac živočíšni v&nbsp;tej dobe,“ napísala vo facebookovej diskusii k&nbsp;seriálu jedna z&nbsp;komentujúcich.

Zrejme podobne to videli aj tvorcovia. Fiktívna rekonštrukcia historického obdobia 7. storočia pred spojením slovanských kmeňov je postavená na&nbsp;dvoch hlavných dejových líniách. Scenáristi sa pri písaní inšpirovali slovenskými a&nbsp;ukrajinskými piesňami, rozprávkami a&nbsp;poverami,&nbsp;ktoré zachytávajú nielen príbehy, ale aj spôsob myslenia našich predkov. Autori sa však viac zamerali na&nbsp;estetickú stránku a&nbsp;mystické obrazy. Kritickým divákom prekážajú často povrchné a&nbsp;málo uveriteľné dialógy so slovami ako „znásilnenie“, ktoré by starí Slovania nepoužili.

Na&nbsp;dvanásťdielnom seriáli pracovali medzinárodní tvorcovia a&nbsp;špecialisti na&nbsp;raný stredovek. „Seriál Slovania divákom prináša pútavý príbeh z&nbsp;historického obdobia zo&nbsp;začiatku 7. storočia pred vznikom Samovej ríše. Teší nás, že sme podnietili záujem divákov i&nbsp;médií o&nbsp;našu dávnu históriu,“ povedala nám hovorkyňa Katarína Gajdošíková.

Hoci mal projekt od&nbsp;začiatku aj prívlastok fantasy, zaujímalo nás, nakoľko sa priblížili historickým reáliám. Podľa archeológa Vladimíra Turčana ich v&nbsp;seriáli značne skreslili. „Slovania žili v&nbsp;jednopriestorových, polozahĺbených príbytkoch s&nbsp;ohniskom alebo jednoduchou pieckou v&nbsp;rohu. Z&nbsp;toho je zrejmé, že autori sa neinšpirovali archeologickými poznatkami, overenými výskumami vo všetkých regiónoch, kde Slovania našli historickú vlasť,“ reaguje odborník zo Slovenského národného múzea na&nbsp;seriálové veľkolepé a&nbsp;pomerne honosné obydlia starého národa. Vladimír Turčan upozorňuje, že v&nbsp;skutočnosti žili v&nbsp;príbytkoch z&nbsp;dreva a&nbsp;hliny, zväčša v&nbsp;zruboch a,&nbsp;samozrejme, oveľa menších, ako nám predviedli na&nbsp;televíznej obrazovke. „Len výnimočne sa vyskytli aj plošné väčšie stavby, napríklad na&nbsp;Bratislavskom hrade,“ upresňuje. Archeologickej realite nezodpovedá ani zástavba hradísk, ani to, čo bolo vidieť ako opevnenia. Rovnako má výhrady proti odevu hlavných hrdinov, hlavne mužov. „Evidentne je vymyslený za&nbsp;stolom. Ale odraziť realitu asi ani nebolo úmyslom autorov,“ dodáva.

Prvé časti nám predstavili niekoľko hlavných hrdinov, z ktorých zatiaľ najviac vynikol Radúz. Tak veľmi, a zatiaľ márne, túžil so ženou splodiť potomka, že požiadal o radu trochu desivého čarodeja žreca. Ten mu dal nádej, ale musel sa stať staršinom ako jeho otec. Radúz sa pred ničím nezastavil - siahol mu na život a rovnako aj bratovi. Získal teda vytúžený post, už musí len počkať na&nbsp;vyplnenie druhej časti veštby.

Kto stál v&nbsp;skutočnosti na&nbsp;čele spoločenstva? „Kmeňoví vodcovia, náčelníci, hoci tento termín v&nbsp;tej dobe nepoznali,“ reaguje archeológ a&nbsp;vysvetľuje, že v&nbsp;čase sťahovania a&nbsp;obsadzovania historických sídiel neboli kmene úplne súdržné, takže niektoré z&nbsp;nich, alebo ich časť, mali vlastných vodcov z&nbsp;dominantných rodín. „Na&nbsp;prelome 8. a&nbsp;9. storočia proces zjednotenia pokročil natoľko, že na&nbsp;čelo kmeňov a&nbsp;nadkmeňových útvarov sa dostali kniežatá,“ opisuje odborník na&nbsp;slovanskú históriu.

Dramatický príbeh na&nbsp;televíznych obrazovkách je zasadený do&nbsp;prostredia Karpatskej kotliny, v&nbsp;ktorej sa život zmení na&nbsp;boj o&nbsp;prežitie po&nbsp;príchode plieniacich Avarov. Seriál zobrazuje nepriateľských kočovníkov ako nebezpečnú hrozbu. Slová Vladimíra Turčana potvrdzujú, že Slovania, usadlí roľníci a&nbsp;chovatelia dobytka, si s&nbsp;nimi naozaj užili krušné chvíle. „Avari boli vojensky organizovaní nomádi, ale závislí od&nbsp;hospodárskeho zázemia usadlých etník, ktoré ovládali. To spôsobovalo ich nerovnoprávny vzťah. Ukončil to až vpád vojsk Karola Veľkého do&nbsp;Karpatskej kotliny a&nbsp;stredná Európa bola včlenená do&nbsp;západnej, latinskej sféry. Zásadnosť tohto faktu si dodnes plne neuvedomujeme,“ upresňuje.

Mystickosť a&nbsp;fantastické prvky sa v&nbsp;príbehu nemusia každému divákovi pozdávať, ale pri­stanú mu. Svet našich predkov bol plný mágie a&nbsp;tajomna. Uctievali prírodu, rieky a&nbsp;spoliehali sa na&nbsp;veštby, ktoré ovládali len výnimoční jedinci. V&nbsp;seriáli to je predovšetkým Čarad v&nbsp;podaní Dušana Cinkotu, ktorý vie odhaliť budúcnosť i&nbsp;minulosť. „Kňazi, žreci, boli niečo, čo by sme dnes nazvali mediátori. Vysvetľovali prírodné úkazy a&nbsp;hľadali v&nbsp;nich odkazy na&nbsp;vôľu bohov. Je však nepravdepodobné, že vyzerali ako seriálový čarodej, podľa našich poznatkov nosili dlhé vlasy,“ dodáva archeológ.

Uctievanie prírody a&nbsp;víl či umenie bylinkárstva v&nbsp;seriáli zosobnila postava mladučkej Drahy, ktorá našla na&nbsp;lúke cudzinca. Jej predtucha a&nbsp;láskavé srdce ju ženú k&nbsp;záchrane    neznámeho muža. Okrajovo sa spomínajú aj slovanskí bohovia, ktorých sile však starý národ nepripisoval veľký vplyv a&nbsp;nerozdeľoval ich na&nbsp;dobrých a&nbsp;zlých. Každý mal skrátka svoju úlohu. Tak, ako je to naznačené aj v&nbsp;seriáli. „Slovania vyznávali mnohobožstvo, na&nbsp;každú záležitosť mali iného boha. Na&nbsp;čele stál Perún, boh hromu a&nbsp;blesku, ale jednotlivé krajiny mali vlastné zloženie slovanského panteónu,“ hovorí archeológ. Medzi najznámejších patrí Svarog - boh slnka, ohňa, ale aj vojny, Veles&nbsp; - boh dobytka, ochranca pastierov a stád či Mokoš - bohyňa plodnosti, lásky a rodiny.

Tí, ktorí podľa vzoru Vikingov očakávali veľkolepé krvavé boje, zostali sklamaní. Teda aspoň zatiaľ. Iste, neboli takí bojovní ako iné kmene. Súčasťou života Slovanov bola hlavne drina na&nbsp;roli či pri dobytku, ale aj mnohé obrady. „V&nbsp;každej oblasti sa od&nbsp;seba líšili. Konkrétne zo Slovenska máme o&nbsp;nich málo archeologických poznatkov. Napríklad v&nbsp;Moste pri Bratislave, vtedy zalesnenom močaristom teréne, objavili a&nbsp;preskúmali dosiaľ jedinú svätyňu pôvodného slovanského náboženstva. Písomné správy, ktoré by bolo možné spájať priamo s&nbsp;naším územím, nepoznáme,“ priznáva odborník.

V&nbsp;prvých dvoch častiach nám však tvorcovia predstavili postrižiny, ktoré zobrazili ako prechodový rituál medzi detstvom a&nbsp;dospievaním. Zúčastnili sa na&nbsp;ňom mladí chlapci a&nbsp;okrem strihania vlasov museli podstúpiť niekoľko skúšok. „Archeologicky je tento obrad, samozrejme, nepostrehnuteľný. Písomné správy o&nbsp;postrižinách sú z&nbsp;11. až 12. storočia, a&nbsp;to v&nbsp;kontexte s&nbsp;kresťanstvom. Ale bádatelia vrátane legendárneho slavistu Lubora Niederleho predpokladali, že tento zvyk má staršie korene,“ vysvetľuje Vladimír Turčan a&nbsp;pripomína, že prvé strihanie bolo určite rodinnou a&nbsp;spoločenskou udalosťou. „Podľa písomných dokladov však išlo o&nbsp;radostnú udalosť, určite nespojenú s&nbsp;násilím alebo hrôzami. V&nbsp;seriáli vyznieva divoko a&nbsp;nerealisticky,“ pripomína.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/archeolog-seriali-slovania-toto-ma-skutocnej-historie-mile-daleko-co-skritizoval" target="_blank" rel="noopener">FOTO zo seriálu Slovania v GALÉRII</a>

Tvorcom sa podarilo v&nbsp;seriáli vytvoriť pochmúrnu stredovekú atmosféru, nasiaknutú nadprirodzenom. Tajomno a&nbsp;rozprávkové prvky prevládajú nad historickými reáliami. Napokon - nejde o&nbsp;dokument, ale o&nbsp;podmanivú historickú fantáziu. Slová archeológa sú však jednoznačné: „Hoci sa desaťročia zaoberám slovanskou archeológiou, v&nbsp;seriáli som Slovanov nespoznal.“