Plus 7 dní

Asi sedemdesiat rokov sa podľa otca moderátorky Adely Banášovej mohol dožiť Ježiš Kristus. V jeho novom románe Kód 1 sa hrdinovia vydávajú na cestu za mesiášovým hrobom a postupne zisťujú, že všetko môže byť inak, než hlása oficiálna história.

Jozef Banáš hovorí, že sa iba pokúšal hľadať pravdu. „Ako je možné, že nevieme určiť presný deň, kedy sa Ježiš Kristus narodil a kedy bol popravený? Veď máme na dni historicky datované udalosti päťsto rokov pred Kristom,“ krúti hlavou spisovateľ.

„Vôbec nevieme, čo robil medzi dvanástym a tridsiatym rokom života. Ukrižovaný bol počas najväčšieho židovského sviatku, keď sa do Jeruzalema zišlo 200-tisíc pútnikov. A keď išli niekoho križovať, bola to šou, ktorej sa prizeralo množstvo svedkov. Som presvedčený, že informácie o jeho živote sú niekde zdokumentované, ale aj veľmi dobre uzamknuté,“ rozpráva Banáš, ktorý sa pri písaní kontroverzného románu inšpiroval indickými podobizňami Ježiša Krista - meditujúceho v lotosovom sede.

Nový, meditujúci Kristus na obálke Banášovej knihy. Foto: archív J.B.

„Je to jeden z veľmi vážnych dôkazov, lebo jasne vidieť ranu po pichnutí kopije. Logicky umelec Krista zobrazuje až po sňatí z kríža,“ vysvetľuje, prečo postavy jeho románu prichádzajú k poznaniu, že Ježiš sa po ukrižovaní zrazu zjavil v Indii.

Ešte pred tým, než sa slovenský autor pustil do písania, študoval desiatky kníh o živote Krista, a to v štyroch svetových jazykoch. Vycestoval do Palestíny aj do Indie vrátane Kašmíru, kde sa počas jesenného pobytu dokonca dostal na titulky tamojších celoštátnych novín. Na mieste si overoval teórie, ktoré prenášal do beletrie. V nej predpokladá, že Ježiš Kristus sa do severozápadnej Indie, kde tristo rokov predtým vládli grécko-baktrijskí králi, dostal už ako študent.

„Asi nie je náhoda, že otec Izraelitov sa volá Abrahám a otec Indov Brahma. Takmer identické sú aj mená ich žien - Sáry a Sárasváti, pričom sváti znamená manželka. Malabarské pobrežie bolo už tisíc rokov pred Kristom osídlené Židmi. Sedemsto rokov pred ním založili v severnej Indii tri univerzity."

"Jazykom intelektuálov bola gréčtina, hovorovým aramejčina. Takže Ježiš sem prišiel do domáceho prostredia. Liečiteľské metódy sa musel niekde naučiť a jediná vyspelejšia kultúra bola v Indii, kde boli ajurvédske metódy známe tritisíc rokov. Pravdepodobne študoval na vtedy svetoznámej univerzite v Takšašile.“

Asi najviac vytrhne ortodoxných zo stoličiek téma ukrižovania Krista. Pretože podľa Jozefa Banáša porušila najvyššia židovská rada v Jeruzaleme počas neho aspoň dvadsať vlastných zákonov. A nie je vylúčené, že úmyselne.

„Ježiš Kristus predtým liečil Pilátovho syna, ktorý trpel chorobou podobnou autizmu. Mohol ho poslať na kríž začiatkom týždňa, ale čakal až do piatka, keď sa začínal židovský sviatok sabat! A židovský zákon kázal, že počas neho museli byť všetci mŕtvi pochovaní. Ale oni Ježiša zložili z kríža a nechali ho v kamennej hrobke."

"Nikodém predtým doniesol tridsaťtri kilogramov aloy, čo nebola balzamovacia, ale liečivá bylina. Pilát tiež rozhodol, že ho ukrižujú iba rímski vojaci, bez pomoci židovskej chrámovej stráže. To znamená, že to celé zmanažoval a je veľmi pravdepodobné, že bol súčasťou celého komplotu. V evanjeliách nemáte vlastne nikoho, kto by Ježiša Krista videl mŕtveho."

"Píše sa len to, že bol sňatý z kríža, vložený do hrobu a keď prišli na tretí deň, kameň bol odvalený a Krista nebolo. A to je vraj dôkaz, že vstúpil na nebesia. Potom sa ešte štyridsať dní zjavoval a každý si myslel, že vidí ducha. Už to je protirečenie. Keď bol duch, načo odvaľoval kameň,“ kladie si otázku spisovateľ.

Za možný hrob Krista pritom označuje židovský sarkofág z druhej polovice prvého storočia, ktorý sa našiel v indickom Kašmíre. Práve sem sa vraj Ježiš mohol uchýliť rovnako, ako sa dokázateľne presunul apoštol Tomáš do juhovýchodnej Indie.

Údajný Ježisov sarkofág: V skale pri hrobe sú vysekané odtlačky chodidiel, na ktorých jasne vidieť jazvy po ukrižovaní. Foto: archív J.B.

Provokatívnym výkladom života Ježiša Krista sa v beletrii preslávil už Dan Brown. Teraz však vstupuje so svojím novým románom Inferno na trh naraz práve s Banášom.

„Trúfam si poslať ho na druhé miesto. Do troch rokov budú v Amerike hovoriť, že Dan Brown je americký Banáš,“ smeje sa slovenský autor, ktorý môže reagovať na naše reálie. Do príbehu asi nie náhodou zamontoval zápornú postavu arcibiskupa Falconeho, čo v preklade znamená Sokol. Po intenzívnom štúdiu Kristovho života mal totiž jasno.

„Keby sa dnes objavil Ježiš Kristus na zasadaní Konferencie biskupov Slovenska, tak ho vyženú. S jeho názormi, obhajobou chudoby a prostých ľudí v cirkvi, ktorá len zháňa a honobí majetky, by mu na Slovensku nedovolili robiť ani kostolníka.“ Nečudo teda, že spisovateľ, hoci kniha ešte nevyšla, už vybavuje agendu s budúcimi čitateľmi.

„Už trikrát mi volal nejaký anonym z neznámeho čísla, aby som tú knihu stiahol. Doslova povedal, že urážam kresťanov a slušných ľudí. Chcel som, aby mi menoval aspoň troch. Položil telefón,“ dodáva Banáš, podľa ktorého jeho kniha hovorí najmä o tom, že všetky náboženstvá sveta sú postavené na rovnakých etických základoch. „Desatoro má aj islam, aj hinduizmus, aj budhizmus. Len mocní potom krásne ideály prispôsobili svojim mocenským potrebám.“

Banáš šokoval knihou: Ježiš žil 70 rokov a liečiť sa naučil v Indii

Plus TV

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Relácia Dôverne: Je život hudobníka jeden veľký flám?

Výber pre vás